Billy the Kid, vlastným menom William Henry McCarty alebo tiež aj Henry Antrim sa narodil 23. Novembra 1859. Najväčšia polemika sa dodnes vedie ohľadom miesta jeho narodenia – mohla to byť Indiana, New York alebo dokonca Európa. O detstve malého Willama toho vieme veľmi málo. Snáď iba to, že sa už ako chlapec rád poflakoval po herniach či baroch a nasával atmosféru, ktorú vytváral nielen zápach alkoholu a cigariet, ale aj pot surových bezohľadných chlapov. pokračovanie článku
Jesse James sa narodil 5. apríla 1847 v Centraville (teraz Kearney) v Missouri. Aj on sa už za svojho života stal legendou a túto povesť si vyslúžil ako vodca gangu, bankový a vlakový lupič, pištoľník a vrah. Svoje meno si začal poctivo budovať po občianskej vojne, keď spolu s bratom Frankom a bratmi Youngerovcami začali terorizovať kraj prepadávaním dostavníkov. Banda bola najaktívnejšia v rokoch 1866 – 1876, potom sa po jej stopách uberalo príliš veľa pomstiteľov a tak sa Jamesovci museli často ukrývať. pokračovanie článku
Jedným z nie príliš početných príkladov, kedy sa Indiáni dokázali na dlhší čas jednotne spojiť a aj úspešne bojovať proti belochom, bolo približne 3 roky trvajúce indiánske povstanie pod vedením náčelníka Pontiaca z kmeňa Ottawov. Dokázal v boji proti kolonizátorom zjednotiť indiánske kmene žijúce v oblasti Veľkých kanadských jazier a jeho cieľom bolo vyhnať Angličanov. Pontiac bol taktik, stratég a zorganizoval obliehani vojenských pevností, čo bolo myšlienka na míle vzdialená tradičnému indiánskemu poňatiu boja. pokračovanie článku
Ako fanúšik historického obdobia v dejinách Spojených štátov amerických, ktoré sa volá Divoký Západ, by som tým z vás, ktorí westernu fandia tiež, rád dal do pozornosti 10 filmových titulov, ktoré ma zaujali. Možno nájdete inšpiráciu, ako stráviť upršaný večer a budem rád, ak v diskusii prispejete tipom na film, ktorý sa páčil vám.
Filmy uvádzam v poradí, v akom boli natočené. pokračovanie článku
V Európe združuje nadšencov European Pony Express association. V roku 1984 sa dalo v Čechách dokopy niekoľko nadšencov a milovníkov romantiky Divokého západu, aby o rok neskôr vyrazil na prvú trať (Stříbrná Lhota – Jihlava – Suchdol nad Odrou) prvý jazdec. pokračovanie článku
Pošta bola v histórii ľudstva prepravovaná rozličným spôsobom a kým doznala dnešnú fázu v podobe elektronickej pošty, tak na preprave poštových zásielok sa podieľali hlavne zvieratá. V Spojených štátoch amerických 19. storočia dominoval kôň. A práve tento bol využitý v krátkej, ale nesmrteľnej kapitole amerického Západu s názvom Pony Express. Fungoval iba rok a pol, od apríla 1860 do októbra 1861, ale vydobil si nezmazateľné miesto v histórii. pokračovanie článku
28. mája 2011 okolo 18:45 zazneli na prvoligových štadiónoch záverečné hvizdy píšťalok hlavných rozhodcov pre sezónu 2010/2011. pokračovanie článku
O Geronimovi a Apačoch mi vyšiel článok 3.3.2011 v tlačenej prílohe SME - TV OKO. Ponúkam vám ešte niečo naviac, čo sa nevošlo do TV OKO. pokračovanie článku
Bol uznávaným apačským náčelníkom a bojovníkom. Jeho taktika partizánskych vojen privádzala do zúrivosti armádnych generálov, ktorí túžili po jeho hlave. Napriek tomu zomrel v pokoji vo veku osemdesiat rokov. pokračovanie článku
Posledný ozbrojený konflikt medzi armádou Spojených štátov a Indiánmi nemal charakter boja, ale obyčajnej masovej vraždy. Pred stodvadsiatimi rokmi sa odohral masaker pri Wounded Knee, pri ktorom zahynulo takmer tristo Indiánov, väčšinou žien, detí a starých ľudí, postrieľaných delami a puškami. pokračovanie článku
Ľudia, ktorým učaril divoký západ, odnepamäti polemizovali, čo v najväčšej miere spôsobilo jeho zánik. Určite to bola súhra viacerých faktorov, no na niekoľkých sa zhodujú všetci: vyhubenie bizónov, zahnanie Indiánov do rezervácií a stavba železnice. pokračovanie článku
Pre tých, ktorí ste nezachytili môj western román Biele Srdce od úvodu, prinášam pokope všetkých 45 častí. pokračovanie článku
Písal sa 29. august 1911, písal sa rok, v ktorom Amerika oslavovala 135. výročie vyhlásenia nezávislosti. V to augustové skoré ráno vstúpil do civilizovaného sveta človek z doby kamennej. V horách Mount Lassen, v severnej Kalifornii, objavili divo štekajúce psy miestneho mäsiara zúboženého a vyhladovaného Indiána, ktorý blúdil okolo hospodárskych zvierat. Ale kto bol tento záhadný muž? pokračovanie článku
Westernový román Biele Srdce skončil, ale hlavný hrdina prežil niečo ako 12 ročný. Je to akoby úvod k románu. pokračovanie článku
Neviem, ako dlho som plakal, ale potom som sa posadil. Cítil som smútok aj hnev a nenávisť zároveň. Ako málo stačilo, aby sa mi zrútil celý svet. Stratil som všetko. Moju rodinu. Ich duše však už boli na ceste za večným pokojom, tam, kde sa stretnú s naším nenarodeným dieťatkom, ktoré sme stratili pri Little Big Horne pred 14 rokmi. Zostal som tu sám. pokračovanie článku
Jedine Tanec duchov ešte vlieval Lakotom nádej do ich chmúrnych dní, nádej, že len čo sa zazelenie tráva, belosi navždy zmiznú z povrchu zemského a všetci ich zosnulí príbuzní a priatelia sa vrátia do krajiny svojich predkov. pokračovanie článku
„Odtiaľ prišiel Šialený Kôň a odtiaľ Žlč." - vzrušene vykladal Dedo. „A tam sme táborili my s Oglalmi. Poďme tam!"
Pobrali sme sa teda k miestu, ktoré naznačil.
„Na jednom konci boli Hunkpapovia Sediaceho Býka a na druhom konci boli Čejeni." - pokračoval Dedo. pokračovanie článku
V ten osudný deň, v sparnom popoludní 25. júna 1876, bojovala pri riečke Little Big Horn proti armáde Spojených štátov najpočetnejšia indiánska armáda v histórii. Azda dvetisíc indiánskych spojencov poschovávaných v roklinách pri rieke - Lakotov (Siouxov), Čejenov a Arapahov - prinútilo slávneho generála Georgea Armstronga Custera a jeho Siedmu kavalériu brániť sa. pokračovanie článku
Nebudem opisovať cestu do Pine Rigde, lebo nám trvala mnoho dní a neudialo sa nič zaujímavé, ak nerátam to, že sme natrafili na maličké bizónie stádo, asi o 50 kusoch. Zastrelili sme dve kravy a tak sme mali na našej ceste dostatok potravy. Nijako sme sa neponáhľali, chceli sme, aby sa utíšila atmosféra po vražde Škvrnitého Chvosta a do Pine Ridge sme dorazili až v novembri 1881. pokračovanie článku
Indiánska rezervácia Rosebud vyzerala ako každá iná agentúra z konca 19. storočia - drevené baraky, sklady, ohrada pre dobytok a okolo pár desiatok Indiánskych típí. pokračovanie článku
Keď sme vypočuli Böhmerov zákerný plán, potichu sme sa snažili dostať čo najďalej od dverí. Psy nás čakali pred jedálňou, takže sme sa nemuseli obávať, že nás prezradia. Lenže keď sme boli na dvore, zaburácal za nami Böhmerov hlas:
„Hej, Hudson!" pokračovanie článku
Celé doobedie sme sa všetci spamätávali zo šoku a sušili sme sa. Malá Sussane sa usmievala, našťastie neochorela, čo bol zázrak. Deň sa ukazoval pomerne teplý, ale nám bolo stále zima a ohrievali sme sa pri ohni. Nakoniec to dopadlo tak, že jediný ja som ochorel a niekoľko dní mi bolo pekne pod psa... pokračovanie článku
Tento dobrodruh, pištoľník, šerif a hráč pokru sa stal legendou už počas svojho života. Jeho predčasná smrť s kartami v rukách ho však preslávila ešte viac a zaradila ho do panteónu nezabudnuteľných osobností Divokého západu. pokračovanie článku
A tak sa začalo naše nové kovbojské dobrodružstvo. Dážď, pot, prach a špina boli našimi dennými spoločníkmi, ale práca ma bavila. Ruža s chlapcom boli k výprave prijatí aj ako kuchári. pokračovanie článku
Už počas svojho života sa stal legendou, o ktorej sa písali stovky románov. Zastrelil 40 000 bizónov, množstvo Indiánov a napokon sa stal majiteľom šou, ktorá navštívila aj Slovensko. pokračovanie článku
Klusali sme stále na sever, boli sme už v Južnej Dakote. Pred nami aj za nami sa rozprestierali nekonečné roviny, ale už neboli také ľudoprázdne, ako pred piatimi rokmi. Kde-tu sme zazreli usadlosť, či prešli popri plote. Ruža spomínala, že tu kedysi bola so svojím kmeňom. A tak zalovila v pamäti a onedlho sme našli prameň a potok so životodarnou vodou. pokračovanie článku
Annie Oakley bola spolu s Calamity Jane jednou z najlegendárnejších ženských postáv Divokého západu. Kým Calamity sa preslávila hlavne bezuzdným pitím a výtržnosťami, jemná a nenápadná čarostrelkyňa Annie dominovala na streleckom poli. Jej sláva postupne dosiahla také rozmery, že 32 rokov po jej smrti sa stala hlavnou hrdinkou románu, muzikálu i filmu. pokračovanie článku
Kolesá vlaku monotónne klepotali. Nešli sme ktovieako rýchlo, ale želal som si, aby sme boli ďalej a ďalej. Moja žena, chlapec i obidva psy tuho spali, no mne adrenalín stále pracoval, spánok napriek únave neprichádzal, a tak som rozmýšľal. pokračovanie článku
Tecumseh mal však často aj vnútorné problémy. Vyše 90 ročný náčelník Wyandotov Kožený Pysk bol Tecumsehovým odporcom a poslal vraj bojovníka, aby Harrisona varoval, že Indiánska koalícia je neustále silnejšia. Tesumseh poslal starému náčelníkovi, ktorý mu neustále maril plány, kus kože s vypáleným tomahawkom. Kožený Pysk sedel pred svojím stanom a očakával smrť. Tá čoskoro prišla. Bojovníci prišli k starému náčelníkovi a zabili ho. pokračovanie článku
Dym a ja sme vládali utekať viac, ako som predpokladal. Keď nám dochádzali sily, jednoducho sme si oddýchli. Asi po hodine Dym už bežal bez bremena, „Nájdeného v plači" som vysadil k Ruži na koňa. Neskôr som už ledva utekal, vysadol som na koňa a vysilený som zaspal. pokračovanie článku
Na tom, že pôvodní obyvatelia Ameriky boli buď vyvraždení alebo odsúdení na živorenie v rezerváciách, sa podpísala nielen početná prevaha belochov či ich lepšia výzbroj, ale veľmi často aj nejednotnosť Indiánov a nedostatočná vytrvalosť na „bojovom chodníku". História nám hovorí len o veľmi málo prípadoch, kedy sa Indiáni spojili do významného zväzku. Jednou z najnádejnejších Indiánskych koalícií bola tá, ktorú začiatkom 19. storočia vytvoril náčelník Shawneeov - Tecumseh (Letiaca Hviezda). pokračovanie článku
V tom čase som bol vo väzení sám, ostatných medzičasom niekam odviezli, snáď na šibenicu alebo kde, to som sa nikdy nedozvedel. A tak som osamel v polotmavej cele. Strašné ticho prerušovali iba sporadické kroky dozorcu, ktorý stál vonku a šuchot myší, ktoré deň čo deň navštevovali väzenie, hľadajúc potravu. pokračovanie článku
Žije v najmenšom bratislavskom sídlisku - Lamači a páči sa mu tam. Má rád rockovú muziku, prírodu, občas aj počítače a knihy.
bis.vladimirgmail.com
