Apači - čo sa nevošlo do SME

Autor: Vladimír Bis | 18.3.2011 o 13:18 | (upravené 18.3.2011 o 13:30) Karma článku: 7,88 | Prečítané:  2383x

O Geronimovi a Apačoch mi vyšiel článok 3.3.2011 v tlačenej prílohe SME - TV OKO. Ponúkam vám ešte niečo naviac, čo sa nevošlo do TV OKO.

ČO NEBOLO NA SME

Početná tlupa banditov obklopila ranč. Z očí im nejde nič dobré. Vodca postupuje od muža k mužovi a zapaľuje im fakle. Chystajú sa ranč vypáliť. Vzduch pretne ostrý výstrel, signál k útoku. Banditi sa rútia na koňoch k dreveným palisádam a pritom divoko strieľajú. O pár minút majú statoční obrancovia prvých mŕtvych a časť strechy už je v plameňoch. Mnohí musia pustiť zbrane a pripojiť sa k haseniu požiaru. Asi po polhodine bitky banditi prerazili bránu a zaplavili dvor. S rančom to začína vyzerať zle. Ktosi zakričí: „Indiáni!“. Na prérii pred rančom sa už zreteľne rysujú jazdci. Mnoho jazdcov. Vedie ich muž ušlachtilej, bronzovej tváre, v bezchybnom čistom oblečení. Jeho „Strieborná“ puška nikdy neminula cieľ. Veľký potlesk. Diváci jasajú. Na scéne sa objavil Winnetou, náčelník Apačov, ochranca slabých a utláčaných. Ranč je zachránený a zlí banditi porazení.

Niektoré historické pramene hovoria, že spisovateľ Karl May stvoril Winnetou podľa vzoru Geronima. Čosi tu však nesedí a to „čosi“ je čas. May vymyslel Winnetoua najneskôr okolo roku 1870 a Geronimo sa preslávil až po roku 1880. A kým prenikla jeho sláva do Európy, prešiel nejeden ďalší rok...

Apači 19. storočia pestovali kukuricu, melóny, tekvice, zbierali meskal (odtiaľ pochádza názov kmeňa Apačov Meskalerov) – išlo o rastlinu so silnými listami a červenými kvetmi, vykopávali sa biele hľuzy, ktoré sa varili a sušili - ďalej semená píniových šišiek, čerstvé bobule. Vyrábali múku z juky. Lovili zver a pili vodu z horských potokov. Žiadny Apač však nejedol ryby.

U Apačov bolo doslova raritou vidieť dvojičky. Ak sa totiž Indiánke narodili, čoskoro bolo minimálne jedno dieťa z dvojičiek zabité, pretože Apači verili, že tým na seba privolajú „zlé kúzlo“. Niekedy došlo aj k zabitiu obidvoch dvojičiek. Ak sa žene narodili dvojičky opakovane, bola zabitá aj ona.

SLÁVNI APAČSKÍ NÁČELNÍCI

Cochise, náčelník Apačov Čokonenov, hovorieval: „Je tu dosť miesta pre všetkých. Nechajte nás žiť, kde chceme a my sa staneme občanmi Spojených štátov, budeme vlastniť majetok a dodržiavať váš zákon.“ Apači sa však nemohli stať občanmi Spojených štátov, nemohli vlastniť majetok. Tento nezmysel nevedeli pochopiť. Sú azda len zvieratá, nie sú ľudia?
Cochise bojoval vytrvalo, ale nakoniec i on pochopil, že koniec je nezvratný a vzdal sa.
Jeho svokor Mangas Coloradas bol pre svoju múdrosť a činy uznávaný náčelník Apačov Bedonkohejov, ktorý tiež pochopil, že Apači nemajú šancu a usiloval o mier. Ako takmer 80 ročný bol privolaný do vojenskej pevnosti pod zámienkou mieru, vojaci ho však uväznili, celú noc ho mučili a napokon mu odsekli hlavu. Všetky jeho 3 dcéry sa vydali za náčelníkov.
Juh – Geronimov bratranec - bol svalnatý obor, vždy pripravený na boj. Napriek tomu nezomrel v boji, ale dostal infarkt. Jeho poznávacím znamením boli nielen dva metre výšky, ale i rečová vada – Juh sa zajakával. Dvoch synov mu popravili Mexičania.
Victorio sa trikrát pokúsil žiť v mieri a trikrát bol zradený. Zatrpkol a keď jeho ľud začali decimovať ovčie kiahne, naverboval vyše dvesto bojovníkov, predovšetkým Apačov Meskalerov a bojoval až do konca...
Delshay bol náčelník Apačov Tontov. Nepatril medzi príliš bojovných vodcov, viackrát sa armáde vzdal a potom zas utiekol do hôr. Vojaci neocenili, že Delshay sa napokon vzdal. Odsekli mu hlavu a pre výstrahu ostatným ju napichli na kôl v rezervácii.
ChatoLoco kedysi tiež bojovali a napokon aj oni kapitulovali.
Starý Nana – navyše chromý na jednu nohu - však bol ešte aj vo vysokom veku kedykoľvek ochotný viesť vojnu a s tlupami bojovníkov raboval a ničil na obrovskom území!

GERONIMO

Geronimo. Jednoznačne najslávnejší Apač, vojenský náčelník a šaman, symbol boja za slobodu a nezávislosť a to aj v čase, keď to už všetci Apačskí náčelníci vzdali alebo boli po smrti. Geronimo nemal strach zo smrti a boj ho neunavoval. Vždy, keď sa vojakom vzdal, tak len preto, aby sa dostal do rezervácie a zlákal na útek ďalších. Geronimo bojoval, lebo bojoval už jeho otec i dedo. Bojovali, odkedy prišli Španieli. Apači ich privítali priateľsky, ale Španieli ich unášali do otroctva. Nútili ich pracovať v baniach a tažiť vzácne kovy. Tam umierali po stovkách.

Geronimove Indiánske meno znelo „Goyathlay“ alebo „Gokhlayeh“, čo znamená „Ten, ktorý zíva“. Narodil sa na hraniciach Arizony a Nového Mexika v kmeni Apačov Bedonkohejov. Jeho otec bol z vetvy Apačov Nednijov. Neskôr tieto dve podskupiny splynuli s ďalšími, aby spoločne čelili nepriateľom a už ich volali len Čirikávovia. Vo svojom vlastnom autorizovanim životopise „Geronimo, His Own Story'“ Geronimo uvádza rok narodenia 1829 a miesto narodenia kaňon „No­doyohn“ vo východnej Arizone. Neskôr sa v niekoľkých encyklopédiách objavil dokonca dátum narodenia 1834 a miesto narodenia pri prameňoch rieky Gila v Novom Mexiku. Presný dátum narodenia už dnes nezistíme, no väčšina znalcov Apačov sa zhoduje na rozmedzí rokov 1820 – 1825.

EPILÓG

Apačský zved v službách armády Spojených štátov ticho oddychoval pod stromom. Bola noc a hory Sierra Madre vyzerali tajomne. Bol prekvapený, keď ho niekto zrazil na zem a zakrútil mu ruky za chrbát.
Prečo?“ – opýtal sa Geronimo.
Moja žena a deti.... Hladujú...“ – odpovedal bez známky strachu zved. „Môžem si vyzliecť armádny kabát?
Geronimo prikývol. Potom prudko vrazil nôž zvedovi do hrude.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?