Iba minútu

Autor: Vladimír Bis | 24.7.2012 o 20:54 | Karma článku: 3,20 | Prečítané:  213x

Dnes mal naozaj mizernú náladu. V novej robote sa mu vôbec nepáčilo, hoci ešte netušil, že sa nepáči ani on svojmu šéfovi.

Dám tomu zasranému paštekárovi výpoveď!" - povzbudzoval sa, no dobre vedel, že je to už jeho siedme zamestnanie a v žiadnom nevydržal viac ako rok. Za tento stav však dával vinu svojim šéfom a šéfkam, zasraným paštekárom.

Práve sedel v autobuse, ktorý ho mal doviezť na vlakovú stanicu a vlak ho mal doviezť do jeho mesta. Pomyslel si, že predtým stihne v staničnom bufete ešte jedno poldeci. Dnes už štvrté, ale o tom nemal jeho zamestnávaťeľ zatiaľ ani páru. Veľkosklad s farbami ho ubíjal, neznášal tu prácu, neznášal svojho šéfa, neznášal toto mesto. Trochu však zabúdal na fakt, že práve toto mesto ho živilo. V jeho meste ho zamestnať nikto nechcel. Dnes mal naozaj mizernú náladu. A tak si obzeral si ľudí okolo seba. Zdali sa mu šťastní. On šťastný nebol.

Zasraní paštekári" - pomyslel si a alkohol v krvi mu dodal odvahu, aby to vyslovil aj nahlas. „Zasraní paštekári!" - pritom pozrel provokujúco na chlapa v stredných rokoch, ktorý sedel oproti nemu na sedadle. Ten ho ale ignoroval. Vonku svietili okná výkladov, pohrebná služba, pizzeria, kaderníctvo, cestovná kancelária.

To je cestovka od nás! Predávame zájazdy vám paštekárom!" - opäť si uľavil nahlas. Opäť mu bola odpoveďou ignorácia, aj keď už išlo o priame oslovenie a zopár cestujúcich spozornelo. Nebývalo na dennom poriadku, žeby sa v autobuse niekto takto rozdrapoval. Asi nevedeli, že on má dnes naozaj mizernú náladu.

Keby tu nebola naša cestovka, nemáte zájazdy!" - pokračoval. Vtom sa ozvala pani, ktorá sedela neďaleko a svoju výzvu adresovala zrejme chlapom, ktorí boli zatiaľ nečinní.
Umlčte ho už, nech je ticho! Kto to má počúvať???"

Reagoval okamžite, pretože provokoval a skôr či neskôr očakával reakciu.

Čo chceš, ty krava paštekárska!!!??" - zvrieskol.

Kroť sa mladý, dobre?" - reagoval jeden z cestujúcich, ktorý práve vystupoval, pretože autobus prichádzal na zástavku.

Ja ťa zabijem, zabijem, ty hajzel!" - opäť zvrieskol a vyrútil sa von za chlapom, aby mu dal príučku. Mal guráž, pretože mal vypité a v kabáte mal nôž. Pamätal sa, ako si ho pred rokmi kúpil zo svojej prvej výplaty. Všetko si kupoval sám. Žil sám. Matka niekam odišla s novým frajerom a otca ani nepoznal. Ženu nemal, hoci mal pár známostí, ale bol presvedčený, že nemá ženu, lebo všetky sú nanič. Len ho kritizujú, že pije. A on by bol predsa taký skvelý chlap a pil len symbolicky. Aj nôž, čo mal v kabáte, bol skvelý. Keď susedovi podrezal prasa, kvičalo ako besné a všade striekala krv. Páčil sa mu ten pohľad a ten nárek bezmocného zvieraťa. Vyžíval sa v tom, ako trpelo. Bol rád, ak videl niekoho trpieť.

Keď vypadol von z autobusu, chlapa, ktorého hľadal, nikde nevidel. Zato však zbadal bufet a neodolal pokušeniu zvlažiť hrdlo. Z jedného pohárika boli dva, ale naviac už nemal peniaze. Chcel nastúpiť na ďalší autobus, lebo ešte nebol na stanici a vlak mu ide už o necelých dvadsať minút. Ale ešte predtým sa odíde vymočiť, áno, k tamtomu domu pod bránu.

 

 

            Nela, Klaudia a Vanda boli spolužiačky, mali sladkých pätnásť a žúrovali. Nelini rodičia odišli na dva dni lyžovať a tak mali byt  pre seba. Žúr sa iba pred hodinou začal, ale baby už stihli vypiť fľašu vína a mali dobrú náladu.

Tento je zlatučký!" - prehlásila Vanda a obrátila stránku v pánskom časopise. „Tento by stál za hriech." - koketne našpúlila ústa a pobozkala stránku v časopise. Potom sa načiahla za svojím pohárom a odpila si. Potom si grgla.
Nela s Klaudiou četovali na internete. Práve sa zoznámili s niekým, kto si hovoril Stano13 a pôsobil na nich veľmi sympaticky.

Spýtaj sa ho, koľko má rokov!" - súrila Klaudia Nelu a očami hypnotizovala obrazovku.

Tridsaťdva? Tak to je staaarýýý!" - znechutene reagovala Nela a odpísala človeku menom X27. Tomuto prezradila, že je ešte panna, čo ju ale samozrejme dosť mrzí. Četujúci menom Pekar sa dozvedel, že Nela neznáša svojho fotra a Klaudia sa mu posťažovala, že má malé prsia. Zato Vanda ich má celkom slušné.

Nééé, čo to tam píšeš, vymaž to!" - skríkla Vanda, ktorá odložila časopis, aby sa pozrela, čím sa bavia jej kamošky.

Kašlime na to!" - prehlásila Klaudia - „Poďme robiť niečo iné!"

Dobre, poďme si zahrať fľaškovú!" - navrhla Nela.

Fľaškovú?" - nechápala Vanda.

Nóóó, vrtíš na zemi prázdnou fľašou a na koho ukáže, ten si dá dole jednu časť oblečenia!" - doplnila Nelu Klaudia.

Myslíš, že mám chuť čumieť na tvoje malé kozy?" - arogantne poznamenala Vanda, ale išla po fľašu a položila ju na zem.

Šibe ti? Jasné, že sa nebudeme vyzliekať!" - urazila sa Klaudia - „...no...čojaviem... na koho ukáže fľaša, tá v pondelok pobozká cez hodinu matikára!"

Néééé" - zatiahla Nela - „matikára néééé!!!". Klaudia s Vandou sa začali pripito rehotať a po krátkom boji sa im podarilo otvoriť ďalšiu fľašu.

Povedz, vyspala by si sa s ním?" - provokovali Nelu. „Čo? Vyspala?"

No určite, ty krava!" - odpálila Nela. „Kašlite na to a točte fľašou!"

Dobre, tak na koho ukáže fľaša, tá vybehne na minútu nahá dole na ulicu!" - navrhla napokon Klaudia.

OK" - súhlasili svorne Nela a Vanda.
Nelu v tom okamihu napadlo, ako jej mama hovorila, aby nechodila po zotmení von. Nela neznášala tieto rodičovské kecy, veď predsa násilné činy sa stávajú len občas. Klaudia zatočila fľašou, ale tá ukázala na televízor. Baby sa rozrehotali, hoci žiadnej z nich sa nechcelo vybehnúť nahá na ulicu. Hoci len na minútu. Klaudia zatočila znovu. Fľaša ukázala na Nelu.

Ja som to vedela..." - skonštatovala Nela. „No dobre, dobre, idem!" - reagovala, keď ju Klaudia a Vanda nútili. Už bola dosť opitá a bolo jej to jedno. Veď len jednu minútu a bude znovu hore. A potom zatočí fľašou ona a dole pôjde Klaudia alebo Vanda. Už sa tešila, ako uvidí ich kyslé ksichty. Rozopla si blúzku, dala dolu podprsenku a vyslobodila z nej pučiace prsia. Klaudia s Vandou sa ticho chichotali. Nela si potom vyzliekla aj nohavice, až zostala nahá.

Zavolajte mi výťah a nerehocte sa!" - vyzvala zabávajúce sa kamošky.

Keď schádzala výťahom na prízemie, modlila sa, aby nestretla susedov, špeciálne ich susedku, ktorá by to určite vytárala jej rodičom a to by bolo peklo. Na prízemí ale bola tma a ticho. Otvorila bránu. Ovial ju večerný chlad. Hoci bol už marec, stále bolo len tesne nad nulou.
Veď iba minútu. Iba minútu.

Päťdesiatdeväť, päťdesiatosem, päťdesiatsedem..."

Z ôsmeho poschodia sa vykláňali Klaudia s Vandou a aj v tme videla, ako sa pučia od smiechu.

Štyridsaťštyri, štyridsaťtri, štyridsaťdva..."

Bola jej poriadna zima. Trochu sa triasla.

Dvadsaťšesť, dvadsaťpäť, dvadsaťštyri..."

 

 

            Práve si zapínal rázporok, odstúpil od steny a vtom ju zbadal. Stála tam úplne nahá, trochu sa triasla a čosi si šepkala. Občas pozrela hore a zamračila sa. Bola to paštekárka. Z tohto odporného mesta. A on mal dnes naozaj mizernú náladu. Spomenul si na nôž v kabáte a predstavil si, ako to prasa očami prosilo o pomoc. Pri tej predstave ho zaplavil pocit blaha.

Keď do nej pichol prvýkrát, strašne zvrieskla. Ako to prasa. Páčilo sa mu to. Pichol druhý aj tretíkrát.

Zasraná paštekárka!"

Jej telo už ležalo bezvládne na zemi, ale on stále bodal. Zúrivo, znovu a znovu. Dnes mal naozaj mizernú náladu...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?