Nečistá

Autor: Vladimír Bis | 17.1.2013 o 7:52 | (upravené 17.1.2013 o 7:58) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  215x

Malý kamenný kostol bol zaplnený do posledného miesta. V laviciach sedelo a mimo lavíc stálo asi 70 dedinčanov a zatiaľ mlčky upierali svoje pohľady pred skromný kamenný oltár. Hoci vonku bolo horúce júlové nedeľné predpoludnie, vnútri v kostole bol príjemný chládok. Leto v Novom Mexiku bolo vždy pekelne pálivé a rok 1872 nebol výnimkou.

Napätie sa dalo krájať a iba bzukot niekoľkých múch rušil pokoj svätostánku. Nedávno sa skončila omša a pospolitý veriaci i neveriaci ľud sa mal totiž v najbližších chvíľach zmeniť na sudcov. Preto bola dnes účasť na omši taká hojná, snáď aj dvojnásobná ako inokedy. Miestny farár Miguel bol pochopiteľne nadšený a pri laviciach nechýbali košíky určené na štedré milodary od ovečiek. Povolanie farára malo v tých časoch ešte aké také renomé. Mnoho ľudí v Boha verilo, ale cirkev odmietalo. Niektorí to vnímali ako oddeliť koleso od auta, ale taká bola realita. No bez vetra sa ani lístok nepohne. Ibaže Miguel nebol chamtivý ani nepoctivý. Peniaze rozdával väčšinou chudobe a aj do neďalekej apačskej rezervácie, začo bol však často belochmi kritizovaný. A dnes mal neľahkú úlohu. Posúdiť a rozsúdiť. Rozpoznať hriech. Úloha sa mu z duše protivila, ale pobúrený ľud ho k tomu dotlačil.

Náhle to v dave zašumelo. Zo Sakristie vyšiel duchovný pastier Miguel, za ním dlhovlasé, asi 20 ročné dievča. Bolo štíhlej postavy a podľa oblečenia a výrazu tváre bolo zrejmé, že v posledných týždňoch sa jej nedarilo. Do tváre jej vidno nebolo, pohľad mala upretý do zeme. Kňaz sa postavil pred oltár, asi minútu si zamyslene prehliadal zhromaždených a potom začal tichým hlasom:

Drahí veriaci, zišli sme sa tu, aby sme spoločne dospeli k záveru, či je Conchita Martinezová hriešnica alebo nie. Či naozaj smilnila alebo nie, či...."

Nedokončil, pretože ho okamžite prerušili.

Je to hriešnica!"
Hamba! Taká hamba!!!"
Jasné, že smilnila!"
A navyše s Indiánom!"

Ľudia sa prekrikovali, objavili sa prvé preklínania a po pár minútach sa napätie tak vyhrotilo, že hrozilo, že budú Conchitu lynčovať. Až po asi desiatich minútach sa Miguelovi podarilo rozvášnený dav trochu utíšiť.

Bratia a sestry! Drahí veriaci! Prosím kľud, utíšte sa!"

Azda najbojovnejšie vystupoval Juan Gomez, asi dvadsatpäťročný nevzhľadný mladík, silnejšej postavy a pehavej tváre. Spolu so svojím otcom, miestnym roľníkom, neprestávali volať po potrestaní Conchity.

Je to hriešnica, žiadame jej vylúčenie z našej cirkvi! Vidíte, ani Boh sa už na to nemôže pozerať a preto na ňu dopustil chudobu!"

Juan, prosím, zachovaj pokoj! Nikto nie je bez hriechu..." - napomenul ho kňaz, ktorý už mal na čele kvapky potu. Po týchto slovách sa atmosféra v dave trochu upokojila. Juan si neochotne sadol a sledoval, čo sa bude diať ďalej.

Nad oltárom bol veľký drevený kríž a ukrižovaný Kristus akoby prehováral zúčastneným do svedomia. Ježiš vedel aj to, že Juan Gomez asi pred rokom dvoril Conchite Martinezovej a bol odmietnutý. Conchita bola vychýrená krásavica, no napriek tomu bola skromnej a milej povahy a na vydaj ešte nemyslela. Aj preto, že opatrovala otca, ktorý bol už starý a chorý. Mama jej zomrela pred tromi rokmi. Toto odmietnutie ale zranilo Juanovu ješitnosť a ego, rozhodol sa teda, že to Conchite spočíta. Jeho otec bol zástupcom šerifa, no poctivosťou neovplýval.  Juan s pomocou otca rozšírili po dedine fámu, že Conchitu občas po nociach navštevuje istý Apač z miestnej indiánskej rezervácie a robia spolu nemravné veci. Klebety sa šírili ako požiar po prérii a ľudia radi počuli, ak je niekto horší ako oni a vyžívali sa v tom. Hasili si svoje páliace svedomie štýlom „Veď aj ona hreší."

Juanov otec chcel zabiť dve muchy jednou ranou. Apač - zvaný Kaktus - nebol ani náhodou Conchitin milenec, no kedysi prekazil starému Gomezovi výhodný kšeft. Objavil, ako Gomez kradne zo skladu potraviny, pridelené vládou, ktoré mali patriť Apačom z rezervácie a pod hrozbou použitia noža Gomeza poslal kade ľahšie. Kaktus Gomeza síce neudal, no Gomez sa chcel pomstiť. Preto si vymyslel spomínanú mileneckú story.

Žiadam vylúčenie z cirkvi a vysťahovanie z našej dediny! Pre Apača žiadam väzenie alebo šibenicu!" - vyhlásil starý Gomez. Odpoveďou mu bol búrlivý aplauz a fanatické výkriky.

Za mreže s červenokožcom!"
Je to banda zlodejov a ožranov!" - prekrikovali sa ľudia. „Na šibenicu!!!"

Miguel vyzeral mimoriadne znepokojene a situácia sa mu čoraz viac vymkýnala spod kontroly.

Pán Gomez, prosím! Sme tu preto, aby sme s pomocou Božou zistili pravdu a konali spravodlivo!"

Pravda je na mojej strane!" - tvrdohlavo trval na svojom Gomez.

Boh je spravodlivý a milosrdný, no jeho trest neminie hriešnika." - skonštatoval Miguel.

V tej chvíli čosi zašvišťalo vzduchom a zaznel hrozivý výkrik starého Gomeza. Bol to výkrik, aký vydáva človek, ktorý umiera. Z Gomezovej hrude trčal indiánsky šíp.

Boží trest! Božia pomsta!" - volal vystrašený dav a v chvate sa hrnul ku dverám kostola, aby hľadal spásu vo svojich domoch. „Pomóóoc!"
Viac ako strach prehováralo k súdiacemu ľudu svedomie. Súdili nevinnú, chceli vytiahnuť smietku z oka iného, kým vo vlastnom mali brvno. Ľudia v panike opúštali kostol. Nikto preto nepočul bojový apačský pokrik. Indián Kaktus zmizol v blízkom lese.

 

Poviedka pochádza z eBooku s názvom Jednoaktovky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?