Siouxovia a prisťahovalci v 19. storočí

Autor: Vladimír Bis | 18.2.2013 o 8:30 | Karma článku: 6,45 | Prečítané:  824x

Okolo roku 1840 museli Siouxovia čeliť novej hrozbe. Cez územie, ktoré sa nedávno stalo ich novým domovom, začali prúdiť prisťahovalci z Európy. Siouxovia roky žili v pomerne dobrom vzťahu s obchodníkmi alebo lovcami, ale prisťahovalci boli pre nich akoby nový ľudský druh. Prejavovali oveľa viac nedôvery, nesprávali sa príliš priateľsky a čo bolo najhoršie, plašili im bizóny a ostatnú lovnú zver, od ktorej Indiáni bytostne záviseli. Taktiež začali rúbať stromy a ako sa valili na západ, na mnohých miestach po nich zostala len spúšť.

Indiáni sa čoskoro odhodlali k prisťahovaleckým kolónam priblížiť a netrvalo dlho a začali sa prvé útoky, prvé straty na ľudských životoch na obidvoch stranách. Lakotovia, Čejeni a Arapahovia uzavreli spojenectvo a spoločne útočili na prisťahovalcov. Preto bol na horný tok rieky Platte vyslaný plukovník S.W.Kearney s kavalériou americkej armády, aby prisťahovalecké kolóny ochraňoval.  Pri rieke Laramie sa s Indiánmi stretol, rokoval s nimi a varoval ich, že keď neprestanú s útokmi, potrestá ich. Mal totiž hájiť záujem americkej vlády, ktorým bola podpora prisťahovalcov.

Indiánske útoky síce neprestali, ale vzhľadom na rastúci počet prisťahovalcov prirodzene nemohli byť všade. A tak na jar 1847 bez incidentov pritiahla k Soľnému jazeru vyše dvestočlenná kolóna Mormónov a po nej niekoľko obrovských kolón, v každej bolo takmer štyristo vozov a zhruba tisícdvesto duší. Prisťahovalci sa čoskoro stali pre Lakotov zdrojom vnútorných rozbrojov. Jedni tvrdili, že prisťahovalci sú blázni, pretože často išlo o chudobných a biedne vyzerajúcich ľudí. Iní Indiáni začali pri prisťahovaleckých kolónach žobrať cukor, kávu, tabak alebo alkohol. Niekedy boli odmietnutí a vtedy sa buď stiahli, alebo zaútočili. Pred veľkými kolónami však mali Indiáni rešpekt a tak sa radšej s obľubou venovali napádaniu Vraních a Hadích Indiánov alebo Pónyov. Tieto vojnové výpravy však mali striedavé úspechy a občas sa stávalo aj to, že sa domov nikto z Lakotov nevrátil...

sioux-indian-tribe

 

Bizóny boli stále pre Lakotov hlavným zdrojom potravy. Avšak tvrdenie, že Lakotovia boli vždy len ušľachtilí lovci, nemôže pred zrkadlom dejín obstáť. Mnohí z nich holdovali alkoholu, ktorí im dodávali obchodníci. V roku 1832 si v pevnosti Fort Pierre na hornom toku Missouri zmyslel istý obchodník, že pre svoj biznis s bizónimi jazykmi bude mať minimálne náklady. Nahovoril skupinu Lakotov, ktorá pobila 1500 bizónov len kvôli jazykom. Celé bizóny zostali hniť na prérii a obchodník si mädlil ruky nad výhodným obchodom. Zakrátko bol svedkom, ako sa Indiáni do nemoty opili z jeho nekvalitnej Whisky... V tom čase dodávali kožušinové spoločnosti na trhy okolo stotisíc kusov bizónich kožušín ročne a tento počet naďalej narastal. Za pozornosť stojí, že sa obchodovalo len s kožušinami zo samíc, o býky záujem nebol.

George E. Hyde vo svojej knihe Lid Rudého Oblaka vyslovuje odvážne tvrdenie, podľa ktorého je nezmysel, že Indiáni zúžitkovali z ulovených bizónov všetko. Áno, v časoch hojnosti si určite brali len najlepšie kusy mäsa, no v časoch hladu, ktorých bolo čím ďalej tým viac, určite Indiáni využívali z ulovených bizónov, koľko mohli a uniesli. Hyde naviac vo svojej knihe pripisuje Indiánom významný podiel na vybití bizónich stád. Toto konštatovanie je poriadne pritiahnuté za vlasy, najmä ak vezmeme do úvahy strelecký apetít lovcov typu Bill Tilgman alebo Buffalo Bill a podobných, ktorých boli stovky. Istý podiel Indiánov na ich vlastnom hladovaní však nemožno prehliadnuť - najmä tí  priateľskí k belochom nezriedka slúžili bielym lovcom ako stopári a priviedli ich k bohatým stádam.

dakota-indians

 

V roku 1849 už bola lavína prisťahovalcov na Západ nezastaviteľná. Tentokrát sa valili k novým náleziskám zlata v Kalifornii. Išlo o tisíce ľudí z rôznych kútov sveta a táto masa so sebou priniesla aj choleru, ktorá dosiahla u Lakotov epidemických rozmerov. Indiáni umierali po desiatkách a trvalo takmer rok, kým sa dostali z najhoršieho, aby ich postihli problémy s kiahnami. V tom čase vraj slávny Červený Oblak vynašiel na uvedené choroby liek, vývar z ihličia Jalovca Viržínskeho. Každopádne za epidémie vinili Indiáni belochov. Americká vláda si začínala rastúce nepriateľstvo uvedomovať a rozhodla sa odkúpiť pevnosť Fort Laramie, aby mohla situáciu monitorovať. Do pevnosti bola umiestnená stála vojenská posádka, ktorej úlohou bolo chrániť prisťahovalcov. V tomto období sa začali aj prvé jednania Úradu pre indiánske záležitosti , ale ani im, ani misionárom sa Lakotov nepodarilo ukludniť. Naopak, konfliktov pribúdalo a prvý významnejší incident, známy ako Grattanov masaker, sa odohral 17. augusta 1854 neďaleko pevnosti Fort Laramie.

Zdroj: George E. Hyde - Lid Rudého Oblaka

Zdroje obrázkov: http://www.firstpeople.us/, http://www.ushistoryimages.com/

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?