Louis de Funès - detstvo a mladosť

Autor: Vladimír Bis | 18.3.2013 o 8:09 | (upravené 18.3.2013 o 16:15) Karma článku: 6,68 | Prečítané:  1350x

V chladných zimných dňoch roku 1914 sa dejú vo Francúzsku rôzne významné udalosti. Azda najvýznamnejšou je tá, že Nemecko vyhlásilo Francúzom vojnu. A ako to už býva, vtedy ešte nikto netušil, že sa práve narodil jeden z najväčších komikov francúzskej histórie.

31. januára 1914 o 1:00 v noci sa narodil Louis Germain David de Funès de Galarza. Všetko sa udialo v byte na Carnotovej ulici číslo 29, v Courbevoie, na predmestí Paríža. Otcom malého Louisa bol Carlos, 43 ročný obchodník s perlami a 35 ročná Leonor Soto. Chlapček má výrazné modré oči, ktoré so záujmom sledujú okolie. Už v školskom veku strúha najrôznejšie grimasy a baví spolužiakov. A túto schopnosť zdedil pravdepodobne po matke. Leonor Soto bola svojími grimasami a impulzívnou povahou známa široko-ďaleko. V roku 1973 Louis v jednom interwiev povedal: „Hovorí sa o mne, že robím grimasy, ale oproti svojej matke mám tvár kamennú ako mramor..."

Louis de Funès

Komédia a záhrada. Tieto záujmy sa prejavili v Louisovi už od detstva a vydržali mu celý život. Keď sa s rodičmi presťahovali do domu so záhradou, tá mu slúžila ako miesto pre jeho prvé komédie, pričom za divákov považoval hlávky šalátu či mrkvové vňaťky. V takýchto chvíľach v záhrade bol Louis šťastný a liečil si bolesti svojej duše. Jeho otec totiž zaznamenal viaceré neúspechy pri obchodovaní a tak odcestoval za podnikateľskými aktivitami do Venezuely. Naprv chodili od neho domov listy často, potom menej často, až napokon prestali chodiť úplne. Jeho matka sa po tomto otcovom odchode zmenila a prestala s ňou byť zábava. Uvažovala, čo sa s Louisovým otcom stalo.

Ako žiakovi sa Louisovi príliš nedarilo. Napriek tomu, že do školy chodil pomerne rád, bol iba priemerným žiakom. Ako deväťročný začal navštevovať internátne lýceum v Coulommierse. Pre Louisa to však bolo peklo. V noci plakával, cítil sa sám. Sedával pri okne, zasnene sa díval von a kto vie, o čom rozmýšľal.... Toľko naliehal na matku, aby ho odtiaľ vzala, až ho dala do opatery istého doktora Poucheta, ktorý viedol sirotinec. Louis sa staral o malé sirôtky a na toto obdobie detstva rád spomínal. Jeho matka medzitým išla vyhľadať manžela do ďalekej Venezuely a naozaj ho aj našla. Lenže domov priviezla zlomeného muža, ktorý bol navyše chorý na tuberkulózu. Z Venezuely priniesol otec malému Louisovi vypchatého kolibríka, ktorého si Louis držal na čestnom mieste v byte až do srmti. Aby otec nenakazil Louisa a jeho dvoch starších súrodencov, vrátil sa do rodného Španielska, kde neskôr v roku 1934 zomrel.

Louis de Funès

Posuňme sa ale zopár rokov nazad, kedy sa už Louis učil za kožušníka, podobne ako jeho starší brat Charles. Lenže pri tejto profesii dlho nevydržal a kvôli rôznym incidentom to skončilo zase pri zasnenom pohľade z okna. Matka ho ustarostene sledovala a trápilo ju, že Louis nemá žiadneho seriózneho koníčka. A tak sa rozhodla, že jej syn sa stane kňazom. A hoci bol Louis veriaci a celý život chodil do kostola, po kňažskom rúchu netúžil. Matke sa nepodarilo vybrať synovi zamestnanie, a tak sa o to pokúsil otec. Rozhodol sa, že Louis bude fotografom. Ale Louisa ani fotografovanie nenadchlo... Svoju krátku púť vo fotografickej škole ukončil opäť vyhadzovom - dvakrát vyvolal incidenty s petardami, pričom tá druhá spôsobila požiar. A bolo po kariére fotografa...

Katastrofou sa skončili aj Louisove pokusy stať sa kresličom a aranžérom. Veľmi rýchlo zistil, že ani tu nie je jeho miesto... Nastalo obdobie nezamestnanosti a potom jeho život zasiahla tragédia. V roku 1940 zomrel v Ardenách počas vojny jeho brat Charles. Bola to strata, s ktorou sa Louis nedokázal vyrovnať celý život. Zostal mu už len jeden súrodenec - sestra, o osem rokov staršia Mine, sa ale správala k nemu autoritatívne a zrejme aj toto sa podpísalo pod ich nie príliš vrelý súrodenecký vzťah.

Louis de Funès

Jednu záľubu však Louis predsa len mal. Od detstva sa učil hrať na klavír. Nepoznal síce noty, ale mal výborný hudobný sluch a vedel aj skvelo improvizovať, čo veľmi dobre uplatnil vo svojom obľúbenom žánri - jazze. Klavír mal neskôr celý život vo svojej izbe, ale vo vyššom veku nerád hrával pred svedkami (zaujímavé je, že ani po španielsky nehovoril rád, hoci tento jazyk ovládal vďaka rodičom). Začal hrávať v baroch, kde sedával až do ranných hodín, aby si zarobil na živobytie. A práve vďaka klavíru spoznal nielen svoju budúcu manželku, ale aj zopár ľudí, ktorí neskôr nasmerovali jeho život na dráhu herca.

 

Zdroj: Jiří Žák - Louis de Funès - Lidé jsou komedianti, my jsme herci.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?