Siouxovia proti Vraním Indiánom

Autor: Vladimír Bis | 17.4.2013 o 8:46 | (upravené 17.4.2013 o 9:00) Karma článku: 6,80 | Prečítané:  1209x

Jeseň 1854 strávili Siouxovia pokojne vo svojich loviskách a nebol zaznamenaný žiadny útok na belochov, ani na Indiánskych nepriateľov. Zamestnávala ich blížiaca sa zima a presúvali sa na miesta, kde zvyčajne toto obdobie v roku trávili.

Grattanov masaker však niektorých belochov vážne znepokojil, mali zo Siouxov strach a rozširovali fámy, že sa Indiáni chystajú na boj. Nebola to ale pravda. Iba v novembri sa odohral drobný incident, kedy päť Bruléov prepadlo poštový dostavník a trojčlennú posádku zabilo -boli nahnevaní kvôli smrti náčelníka Statočného Medveďa, ktorý padol v boji s Grattanom. Bojovníci pod vedením Dlhej Brady odcudzili aj dvadsaťtisíc dolárov, nikdy sa však nepodarilo zistiť, čo sa stalo s týmito peniazmi. Medzi útočiacimi Indiánmi boli vtedy aj dvaja mladíci, ktorí sa neskôr stali významnými náčelníkmi - Škrvrnitý ChvostČervený List.

Náčelník Siouxov Škvrnitý Chvost (Spotted Tail)

Keď sa skončila zima, Bruléovia začali podnikať útoky na obchodné stanice pozdĺž prisťahovaleckých ciest, ale žiadne väčšie škody nenapáchali. Napriek tomu tlak obchodníkov na americkú vládu silnel a tak príslušné úradné miesta nariadili Siouxom, aby sa zhromaždili na juh od Severnej Platte. Kto tak neurobí, ten bude považovaný za nepriateľa. A naozaj, čoskoro sa na určených miestach objavujú stovky típí a náčelníci sú pripravení rokovať. Neprišiel však náčelník Malý Hrom, proti ktorému bol následne vyslaný generál Harney s vojskom. Objavil tábor Malého Hroma na Blue Water Creeku a nekompromisne zaútočil. Pri útoku zahynulo 87 Indiánov a 70 bolo zajatých, väčšinou ženy a deti. Harney týmto útokom Lakotov vážne znepokojil, ale ďalší už nepodnikol, iba požadoval, aby vydali bojovníkov, ktorí prepadli v roku 1854 poštový dostavník. A títo piati sa naozaj vzdali. Strávili ako väzni v pevnosti Fort Kearny dva roky, ktoré však neboli príliš kruté. Škrvrnitý Chvost počas nich spoznal belochov natoľko dobre, že si neskôr ako náčelník dokonale uvedomoval ich silu a ako jeden z prvých prijal život v rezervácii.

Generál William Selby Harney

A príliv prisťahovalcov neustával... Začal silnieť tlak na vysťahovanie Indiánov z Kansasu, Nebrasky a juhovýchodnej Dakoty. Ich novým domovom malo podľa belochov byť tzv. Indiánske teritórium v dnešnom štáte Oklahoma. Niektorí Lakotovia sa preto začali presúvať k Čiernym Horám, no táto oblasť už bola Indiánmi dosť osídlena a prejavovalo sa to na úbytku bizónov a lovnej zveri. Lakotovia preto začali poškuľovať po území Vraních Indiánov a tak často ich úspešne napádali, že tí sa postupne stiahli z okolia rieky Powder. Situáciu neupokojil ani vládny zmocnenec danej oblasti, ktorý do Washingtonu nepravdivo hlásil, že v oblasti je pokoj, pretože mu išlo o to, aby vláda nezastavila Lakotom prídely tovaru, čím by viacerí belosi prišli o kšefty. Tu si treba uvedomiť, že Lakotovia sa zmluvou v roku 1851 zaviazali neútočiť na Vraních Indiánov, ale túto zmluvu poctivo nedodržovali. V tomto kontexte potom vyznieva rozpačito, ak sa Lakotovia domáhali, aby belosi neporušovali zmluvy, keď ich oni sami neboli ochotní dodržovať... Nemožno nechať bez povšimnutia, že Vraní Indiáni - v literatúre a filmoch zobrazovaní veľmi často v negatívnom svetle - dodržovali od začiatku 19. storočia mier s belochmi a ak sa objavili útoky, boli veľmi sporadické... Tlak Lakotov bol však natoľko silný, že Vraní Indiáni boli donútení stiahnuť sa aj z hôr BigHorn. Tam sa 25. Júna 1876 odohrala pamätná bitka, z ktorej vzišli Lakotovia ako víťazi, no v tieni týchto udalostí zostal fakt, že sa odohrala na území Vraních Indiánov, kde sa v tom čase už Lakotovia cítili ako doma a mladí si už možno aj mysleli, že toto územie je len a len ich.

Náčelník Vraních Indiánov Mnoho Úderov (Plenty Coups) okolo roku 1880

Vráťme sa ale asi o 17 rokov naspäť, do roku 1859. Obchod Lakotov s belochmi prekvital, v obchodných staniciach stále mohli vymeniť kožušiny za zbrane a muníciu, čo významne prispievalo k tomu, že Lakotovia boli stále viac bojaschopní. Nebolo výnimkou, že boli vyzbrojení najmodernejšími puškami a ich útoky na indiánskych nepriateľov mali potom logicky zdrvujúce účinky. V roku 1861 sa tak Vraní Indiáni vracali do svojej pôvodnej zeme už len zriedka a navyše na ,nich zo severu útočili Čiernonožci, takže boli nútení ustupovať stále na západ. Avšak ani Lakotovia nežali iba úspechy. Stovky z nich sa rozhodli pre belošský spôsob života, žili v blízkosti vojenských pevností a okrem závislosti na milodaroch vlády boli mnohí závislí od alkoholu a prostitúcia tam bujnela ako burina... Divokí súkmeňovci nimi pohŕdali a volali ich „Povaľači". Indiánky sa často vydávali za belochov a uzatvorením týchto zväzkov si úplne odvykli od divokého spôsobu života.

Medzitým sa pomaly schyľovalo k Občianskej vojne a Amerika sa mala opäť poriadne zafarbiť krvou...

Náčelník Vraních Indiánov Mnoho Úderov (Plenty Coups) okolo roku 1905

 

Zdroj: George E. Hyde - Lid Rudého Oblaka

Zdroje obrázkov: www.old-picture.com, www.greatfallstribune.com, dickiebo.wordpress.com

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?