Rozlúčka Honzu Nedvěda

Autor: Vladimír Bis | 1.7.2013 o 9:36 | (upravené 1.7.2013 o 9:44) Karma článku: 5,39 | Prečítané:  1303x

Rozlúčka Honzu Nedvěda. Tak znel názov série koncertov, ktoré pripravili Nedvědi na rok 2013. Jeden z nich sa konal 29. júna 2013 v Istropolise v Bratislave. Cieľom tohto článku ale nie je polemizovať o tom, či to bol naozaj rozlúčkový koncert, ani sa pitvať v súkromí Jana Nedvěda či dupať po jeho diskografii, tak často kritizovanej hlavne po roku 2000.

Vážim si hudobníkov, ktorí sa chcú rozlúčiť so svojimi priaznivcami a nerobia to len ako marketingový ťah. A ja nemám v úmysle posudzovať konanie Honzu Nedvěda. Objavili sa totiž správy o zhoršujúcom sa sluchu obidvoch bratov, pričom Honza je na tom horšie, ako František. Pre každého hudobníka musí byť tento fakt veľmi smutnou správou a obzvlášť vo vyššom veku, kedy je už šanca na zlepšenie ozaj minimálna... Vyzerá to teda tak, že Souhvězdí jisker bol posledný štúdiový počin bratov Nedvědovcov a bude nasledovať len dlhočizná šnúra ďalších výberoviek od rôznych vydavateľov.

Nedvědovci

Ale vráťme sa ku koncertu. V minulosti vždy emotívny Honza bol na rozlúčkovom koncerte mimoriadne skúpy na sprievodné slovo, o ktoré sa staral jeho brat František a basgitarista Milan Plechatý. Kto očakával od Honzu senilno - starecké reči, odchádzal sklamaný. Honza totiž nešetril len slovom a hlasom, ale aj emóciami, spoločnosť mu však prvýkrát robila fľaša, čo zaplnený Istropolis sledoval s rozpakmi. Jedni sa na tom bavili, iní to sledovali s určitými obavami. Honza sa kedysi totiž nechal počuť, že zomrie pri cimbále tak, že sa upije k smrti a zostáva len dúfať, že nezačal trénovať.

Po dramaturgickej stránke mal koncert takmer identickú podobu ako v decembri 2012, pričom je evidentné, že starí páni pripravujú pôdu predovšetkým pre svojho nástupcu Vojtu Nedvěda. Ten má dar baviť publikum, ako interpret sa určite nestratí - solídne spieva aj hrá, horšie je to však s jeho autorským prínosom. Na skladateľský potenciál svojho slávneho strýka sa totiž nebude môcť spoliehať donekonečna.

Jedna vec mi na záver koncertu predsa len chýbala. Ak toto bola naozaj rozlúčka Jana Nedvěda, poslednú pieseň koncertu mohol zahrať na pódiu úplne sám, čo sa žiaľ nestalo... A vlastne sa ani nerozlúčil... Ale možno práve takto si to Honza želal...

A tak sa ani ja nebudem lúčiť. Každopádne - díky za Tvoje skvelé piesne, Honza! Ktoré mám najradšej? Ťažko vybrať, ale napríklad aj tieto dve sú skvelé.

Fotka: http://www.nedved.sk

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?