Yetti - záhada pred vyriešením? (pokračovanie)

Autor: Vladimír Bis | 2.9.2013 o 15:30 | (upravené 2.9.2013 o 15:36) Karma článku: 4,08 | Prečítané:  727x

Mediálne najznámejším dlhoročným „stopárom" Yettiho je určite taliansky horolezec Reinhold Messner, ktorý vraj túto záhadnú bytosť dvakrát nakrátko videl a napísal o ňom aj knihu.

Messner je nesporne významný horolezec, ktorý má za sebou množstvo pozoruhodných úspechov (napr. zdolal  Mount Everest bez kyslíkového prístroja). Je úctyhodné, koľko času venoval Yettimu. Avšak ako spisovateľ až toľko talentu do vienka nedostal. Jeho dielo sa rozhodne nečíta zle, no postupom času sa človek len ťažko bráni pred Messnerovým narastajúcim skepticizmom (pritom Yettiho dvakrát videl!). Prvá polovica knihy je zaujímavá, kdesi v druhej polovici sa ale karta nečakane obracia, prichádzajú pochybnosti a skepsa. Messner akoby prepadol sklamaniu, že snežného muža nikdy nedolapil, že ako prvý neposkytne ľudstvu dôkaz o jeho existencii, postupne si začne protirečiť, až napokon šokuje konštatovaním, že Yetti vlastne ani príliš nepripomína opicu, ale je to „snežný medveď". Túto bytosť však sám v úvode svojej knihy popisuje ako vzpriamenú a nachádza po nej len dvojicu stôp. Objavuje sa názor, že medveď zadnými labami dokonale prekryje stopy po menších predných labách, avšak podarí sa mu toto prekrytie stôp stále, pri behu, pri pohybe po rovine či do kopca alebo z kopca? To asi sotva... Medveďmi je záver knihy tak presýtený, že som mal problém pochopiť, čo chcel autor vlastne povedať...

Pozitívnejšie je hodnotená kniha od Jaroslava Mareša. Prináša menej subjektívnych pocitov a čitateľovi poskytuje viac slobody pri vytvorení názoru na snežného muža. Mareš píše o čosi pútavejšie ako Messner, no predovšetkým tam necítiť urazené ego, že si ho Yetti nevšimol ako prvého na zemeguli.

Skúsme sa pozrieť trochu do histórie.

Vojakom v Číne sa podarilo v rokoch 1922 a 1949 údajne Yettiho chytiť. Vyhotovili mu drevenú klietku, ktorú dali na voz. Snežný muž mal tmavočervenú srsť, bol vysoký vyše dva metre a mal veľkú silu. Čo však vojaci so „zajatcami" urobili, o tom história mlčí...
Na vlastné oči videli dvojicu Yettiov počas Druhej svetovej vojny hrdinovia filmu Dlhé putovanie na motívy knihy od Slavomíra Rawicza. Poľskí utečenci popisujú približne dvojhodinové pozorovanie týchto tvorov zo vzdialenosti asi sto metrov. Chlpaté bytosti stáli na dvoch nohách, podobne ako opice alebo ľudia a boli vysoké takmer dva a pol metra. Yettiovia stáli na trase, kade Poliaci plánovali prejsť a keďže sa nechystali k odchodu, utečenci zvolili inú trasu a obišli ich.
V roku 1973 šokuje svet správa z Tibetu, kde boli videní dokonca traja Yettiovia. Z Číny prichádzajú ďalšie správy o Yettim v rokoch 1974 a 1976. Roľníci a pastieri z hôr sa s ním stretli údajne tvárou v tvár a v jednom prípade dokonca Yetti zaútočil.


Početným správam jednoduchých dedinčanov, roľníkov, drevorubačov či pustovníkov z hôr ale verí málokto a už vôbec nie odborná verejnosť. Organizujú sa výpravy, mnohí chcú Yettiho chytiť živého, iným stačí jeho mŕtvola. A tu práve prichádza pozoruhodný fakt - mŕtvych Yettiov nikto nenachádza... Média dychtia po senzáciách, píšu o hromadnom cintoríne niekde vysoko v Himalájach, ale seriózne zdroje správ nemajú. Množia sa len svedectvá o stopách Yettiov, lenže verejnosť túži divokého človeka vidieť na vlastné oči.
Podceňovaní obyvatelia Himaláj však nemlčia a rozprávajú o dávnych časoch, kedy Yettiovia neboli ešte na pokraji vyhynutia, ako dnes. Vtedy sa spájali do tlúp a napádali - väčšinou v noci - dediny a horské usadlosti. Začínali útočiť kameňmi, ktoré vraj vrhali presne a s veľkou silou. Zabíjali mužov, unášali ženy, trúfli si aj na obrovských býkov. Mnísi z kláštorov tiež hlásili útoky Yettiov, oslabili sa však sami - v jednom z kláštorov vydávali jeden „skalp" za pravý, vedci však dokázali, že išlo o falzifikát.

Yetti

V roku 1941 prichádzajú zvesti z Kanady, že v Britskej Kolumbii napadol neznámy tvor Indiánov z miestnej rezervácie. Popis obludy takmer na chlp sedí s tradičným popisom Yettiho z Ázie, hoci prvé správy hovoria o obrovskom medveďovi. Na mieste však boli nájdené stopy s krokom 1,5 metra a bytosť preskočila plot o výške 120 cm. To nie je výkon pre medveďa...

V roku 1987 hlásia miestni drevorubači, že videli Yetiiho, ako sa umýva v potoku. Podarilo sa im ho dokonca vyfotografovať, ale aj tieto snímky boli mnohokrát spochybnené a zosmiešnené.
Z Kanady prichádzajú ďalšie správy o Yettim a do Britskej Kolumbie prúdi čím ďalej tým viac zvedavcov.

V roku 1986 sa však pošťastilo horolezcovi Anthonymu Wooldridgeovi na hraniciach Indie a Nepálu nielen Yettiho pozorovať, ale ho aj vyfotiť. Mal však smolu. Neodvážil sa k Yettimu priblížiť natoľko, aby bola jeho fotografia uznaná ako dôkaz. Mnohí spochybnili, že na fotke je nejaká živá bytosť, údajne išlo len o skalu alebo kmeň stromu. Túto teóriu nechtiac podporil samotný horolezec, ktorý tvrdil, že Yetii sa po celý čas pozorovania - asi 45 minút - nepohol z miesta. Kritici vyčítali horolezcovi, prečo neprinútil tvora k pohybu alebo úteku. Wooldridge argumentoval, že Yetti stál na mieste čerstvo zrútenej lavíny, zdal sa mu zranený a obával sa útoku...

Ale najviac verejnosť šokovalo video, ktoré v roku 1967 natočil v Kalifornii Roger Patterson. Zachytáva samicu Yettiho, vysokú cez dva metre. Samozrejme, ihneď sa ozvali hlasy, že ide o prezlečeného človeka. Video však bolo podrobené detailnému výskumu a odborníkov zaujali hlavne dva fakty: kĺzavý pohyb nôh a rozkmit pohybujúcich sa rúk. Takéto vlastnosti človek nemá...

Kľúč k rozriešeniu záhady menom „Yetti" leží ale pravdepodobne v Ázii. V poslednom čase sa objavuje názor, že práve v Číne može ísť o potomka tvora Gigantopitéka z obdobia pleistocénu, niekedy spred 200 tisíc rokov. Vplyvom geologických a klimatických zmien väčšina z nich vymrela, ale dodnes ich mohlo zopár prežiť. Je to tvor, ktorý uniká pred človekom do odľahlých a neprístupných oblastí. Údajne dosahoval výšky až 3,5 metra a bol všežravec, podobne ako dnešný človek. Toľko teória... Avšak známy čínsky antropológ profesor Pej-Wen-Chung objavil v roku 1956 na juhu Číny zuby Gigantopitéka, staré asi milión rokov a dokázal, že v tejto oblasti kedysi naozaj žil. Objavili sa ďalšie správy o nálezoch z viacerých oblastí Číny. A koľko nálezov ešte príde? Ako dlho bude ľudstvu trvať, aby dokázali Yettiho existenciu?

Zdroje: Jaroslav Mareš - Yetti aneb záhada před rozřešením

Reinhold Messner - Yetti. Legenda a skutečnost

Slavomír Rawicz - Dlhé putovanie

Fotky: http://www.bigfootencounters.com/

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?