Billy the Kid, vlastným menom William Henry McCarty alebo tiež aj Henry Antrim sa narodil 23. Novembra 1859. Najväčšia polemika sa dodnes vedie ohľadom miesta jeho narodenia – mohla to byť Indiana, New York alebo dokonca Európa. O detstve malého Willama toho vieme veľmi málo. Snáď iba to, že sa už ako chlapec rád poflakoval po herniach či baroch a nasával atmosféru, ktorú vytváral nielen zápach alkoholu a cigariet, ale aj pot surových bezohľadných chlapov. pokračovanie článku
Jesse James sa narodil 5. apríla 1847 v Centraville (teraz Kearney) v Missouri. Aj on sa už za svojho života stal legendou a túto povesť si vyslúžil ako vodca gangu, bankový a vlakový lupič, pištoľník a vrah. Svoje meno si začal poctivo budovať po občianskej vojne, keď spolu s bratom Frankom a bratmi Youngerovcami začali terorizovať kraj prepadávaním dostavníkov. Banda bola najaktívnejšia v rokoch 1866 – 1876, potom sa po jej stopách uberalo príliš veľa pomstiteľov a tak sa Jamesovci museli často ukrývať. pokračovanie článku
Jedným z nie príliš početných príkladov, kedy sa Indiáni dokázali na dlhší čas jednotne spojiť a aj úspešne bojovať proti belochom, bolo približne 3 roky trvajúce indiánske povstanie pod vedením náčelníka Pontiaca z kmeňa Ottawov. Dokázal v boji proti kolonizátorom zjednotiť indiánske kmene žijúce v oblasti Veľkých kanadských jazier a jeho cieľom bolo vyhnať Angličanov. Pontiac bol taktik, stratég a zorganizoval obliehani vojenských pevností, čo bolo myšlienka na míle vzdialená tradičnému indiánskemu poňatiu boja. pokračovanie článku
Ako fanúšik historického obdobia v dejinách Spojených štátov amerických, ktoré sa volá Divoký Západ, by som tým z vás, ktorí westernu fandia tiež, rád dal do pozornosti 10 filmových titulov, ktoré ma zaujali. Možno nájdete inšpiráciu, ako stráviť upršaný večer a budem rád, ak v diskusii prispejete tipom na film, ktorý sa páčil vám.
Filmy uvádzam v poradí, v akom boli natočené. pokračovanie článku
V Európe združuje nadšencov European Pony Express association. V roku 1984 sa dalo v Čechách dokopy niekoľko nadšencov a milovníkov romantiky Divokého západu, aby o rok neskôr vyrazil na prvú trať (Stříbrná Lhota – Jihlava – Suchdol nad Odrou) prvý jazdec. pokračovanie článku
Pošta bola v histórii ľudstva prepravovaná rozličným spôsobom a kým doznala dnešnú fázu v podobe elektronickej pošty, tak na preprave poštových zásielok sa podieľali hlavne zvieratá. V Spojených štátoch amerických 19. storočia dominoval kôň. A práve tento bol využitý v krátkej, ale nesmrteľnej kapitole amerického Západu s názvom Pony Express. Fungoval iba rok a pol, od apríla 1860 do októbra 1861, ale vydobil si nezmazateľné miesto v histórii. pokračovanie článku
O Geronimovi a Apačoch mi vyšiel článok 3.3.2011 v tlačenej prílohe SME - TV OKO. Ponúkam vám ešte niečo naviac, čo sa nevošlo do TV OKO. pokračovanie článku
Bol uznávaným apačským náčelníkom a bojovníkom. Jeho taktika partizánskych vojen privádzala do zúrivosti armádnych generálov, ktorí túžili po jeho hlave. Napriek tomu zomrel v pokoji vo veku osemdesiat rokov. pokračovanie článku
Posledný ozbrojený konflikt medzi armádou Spojených štátov a Indiánmi nemal charakter boja, ale obyčajnej masovej vraždy. Pred stodvadsiatimi rokmi sa odohral masaker pri Wounded Knee, pri ktorom zahynulo takmer tristo Indiánov, väčšinou žien, detí a starých ľudí, postrieľaných delami a puškami. pokračovanie článku
Ľudia, ktorým učaril divoký západ, odnepamäti polemizovali, čo v najväčšej miere spôsobilo jeho zánik. Určite to bola súhra viacerých faktorov, no na niekoľkých sa zhodujú všetci: vyhubenie bizónov, zahnanie Indiánov do rezervácií a stavba železnice. pokračovanie článku
Písal sa 29. august 1911, písal sa rok, v ktorom Amerika oslavovala 135. výročie vyhlásenia nezávislosti. V to augustové skoré ráno vstúpil do civilizovaného sveta človek z doby kamennej. V horách Mount Lassen, v severnej Kalifornii, objavili divo štekajúce psy miestneho mäsiara zúboženého a vyhladovaného Indiána, ktorý blúdil okolo hospodárskych zvierat. Ale kto bol tento záhadný muž? pokračovanie článku
V ten osudný deň, v sparnom popoludní 25. júna 1876, bojovala pri riečke Little Big Horn proti armáde Spojených štátov najpočetnejšia indiánska armáda v histórii. Azda dvetisíc indiánskych spojencov poschovávaných v roklinách pri rieke - Lakotov (Siouxov), Čejenov a Arapahov - prinútilo slávneho generála Georgea Armstronga Custera a jeho Siedmu kavalériu brániť sa. pokračovanie článku
Tento dobrodruh, pištoľník, šerif a hráč pokru sa stal legendou už počas svojho života. Jeho predčasná smrť s kartami v rukách ho však preslávila ešte viac a zaradila ho do panteónu nezabudnuteľných osobností Divokého západu. pokračovanie článku
Už počas svojho života sa stal legendou, o ktorej sa písali stovky románov. Zastrelil 40 000 bizónov, množstvo Indiánov a napokon sa stal majiteľom šou, ktorá navštívila aj Slovensko. pokračovanie článku
Annie Oakley bola spolu s Calamity Jane jednou z najlegendárnejších ženských postáv Divokého západu. Kým Calamity sa preslávila hlavne bezuzdným pitím a výtržnosťami, jemná a nenápadná čarostrelkyňa Annie dominovala na streleckom poli. Jej sláva postupne dosiahla také rozmery, že 32 rokov po jej smrti sa stala hlavnou hrdinkou románu, muzikálu i filmu. pokračovanie článku
Tecumseh mal však často aj vnútorné problémy. Vyše 90 ročný náčelník Wyandotov Kožený Pysk bol Tecumsehovým odporcom a poslal vraj bojovníka, aby Harrisona varoval, že Indiánska koalícia je neustále silnejšia. Tesumseh poslal starému náčelníkovi, ktorý mu neustále maril plány, kus kože s vypáleným tomahawkom. Kožený Pysk sedel pred svojím stanom a očakával smrť. Tá čoskoro prišla. Bojovníci prišli k starému náčelníkovi a zabili ho. pokračovanie článku
Na tom, že pôvodní obyvatelia Ameriky boli buď vyvraždení alebo odsúdení na živorenie v rezerváciách, sa podpísala nielen početná prevaha belochov či ich lepšia výzbroj, ale veľmi často aj nejednotnosť Indiánov a nedostatočná vytrvalosť na „bojovom chodníku". História nám hovorí len o veľmi málo prípadoch, kedy sa Indiáni spojili do významného zväzku. Jednou z najnádejnejších Indiánskych koalícií bola tá, ktorú začiatkom 19. storočia vytvoril náčelník Shawneeov - Tecumseh (Letiaca Hviezda). pokračovanie článku
V apríli roku 1885 pristihol jeden z osadníkov štyroch Indiánov, ako vyliezajú z okna jeho zrubu. Medzi nimi bol aj Ishi. Ukoristili iba staré oblečenie a odovzdane sa postavili k stene. Mali štastie. Osadník Norvall bol zrejme slušný človek, o krádeži neskôr nikomu nepovedal a Indiánov prepustil, aj s tým, čo si vzali. Nikdy potom ich už nevidel. pokračovanie článku
Bez komentára... pokračovanie článku
Písal sa 29. august 1911, písal sa rok, v ktorom Amerika oslavovala 135. výročie vyhlásenia nezávislosti. V to augustové skoré ráno vstúpil do civilizovaného sveta človek z doby kamennej. V horách Mount Lassen, v severnej Kalifornii, objavili divo štekajúce psy miestneho mäsiara zúboženého a vyhladovaného Indiána, ktorý blúdil okolo hospodárskych zvierat. Ale kto bol tento záhadný muž? pokračovanie článku
„Nemá zmysel bojovať, keď nemôžeme veriť vo víťazstvo." (Geronimo, Chiricahua Apache) pokračovanie článku
„Život je len tieňom našich snov." (Šialený Kôň, Lakota Oglala) pokračovanie článku
Čoskoro Reno a Benteenom vítali s úľavou Terryho kolónu a ich prvá otázka bola: „Kde je Custer?" Keď im bola oznámená správa, že celá Custerova jednotka je po smrti, všetci boli šokovaní. Čoskoro sa však spamätali, pochovali mŕtvoly a popoludní 28. júna 1876 vyrazili k ústiu Little Big Hornu, kde čakal parník Far West kapitána Marsha, pod ochranou niekoľko desiatok vojakov kapitána Barkera. pokračovanie článku
V deň 132. výročia bitky pri Little Big Horne vám prinášam tretie pokračovanie. Reno, Benteen a ich vojaci s obavami načúvali slabnúcej streľbe z Custerovho posledného bojiska. V tom, či majú ísť Custerovi pomôcť, boli nerozhodní, chceli vyčkať na zásobovaciu kolónu a ani vo sne ich nenapadlo, že ich hlavný veliteľ a druhovia sú po smrti. Na mieste sa už stihli zhromaždiť Indiánske ženy a deti, venovali sa svojmu hobby - dobíjali mŕtvoly a oberali ich o majetok. Bojovníci boli vo víťaznom ošiali, strieľali naslepo a zasahovali sa navzájom. pokračovanie článku
Custer sa plížil k Indiánskemu táboru, po prúde rieky Little Big Horn, smerom k jeho dolnému koncu, k miestu, kde mali svoje típí Mnikonžuovia. Bolo to pri potoku Medicine Tail. Netušil, že bol spozorovaný štvorčlennou čejenskou hliadkou pod vedením Krátkochvostého Koňa a že na ich varovanie (začali strieľať na Custera) sa množstvo Indiánov, ktorí bojovali s Renom, začali presúvať na nové bojisko. pokračovanie článku
Custer mal od Terryho jasný rozkaz: postupovať proti prúdu rieky Rosebud smerom k Little Big Hornu (ktorý Indiáni volali Mastná Tráva), rieku však nemal prekročiť pred večerom 25. júna 1876. Custer - ako bolo známe - si však chcel uchmatnúť celý koláč slávy pre seba, a preto keď keď objavil stopy po početnej Indiánskej skupine, mieriacej od Rosebudu k Little Big Hornu, hnal unavené vojsko ďalej a na svitaní 25. júna už bol takmer na dohľad od obrovského Indiánskeho tábora. pokračovanie článku
Custer a Siedma kavaléria o vyše 1000 mužoch opustili pevnosť Abraham Lincoln v Bismarcku 17. marca 1876. Postupovali k Little Missouri, kde dorazili 29. mája. Nevideli žiadnych Indiánov. Rovnako pochodil Gibbon, ktorý pátral severne od Yellowstone. Custer sa potom ponáhľal na dôležitú schôdzku s ostatnými veliteľmi, avšak vyslal svojho zástupcu majora Marcusa Rena, aby so svojimi šiestimi jednotkami preskúmal dolný tok Powder River a údolie Tongue River. pokračovanie článku
Armáda sa pokúsila zničiť zimné tábory Lakotov už 1. marca 1876. Pevnosť Fort Fetterman v tento deň opustila tisícka mužov a 100 vozov pod formálnym velením plukovníka Josepha Reynoldsa (v skutočnosti velil G. Crook) a vydali sa po Bozemanovej ceste smerom k Powder River. pokračovanie článku
Americká vláda vytvorila komisiu pre jednanie s Indiánmi pod vedením senátora z Iowy Williama B. Allisona a 1. septembra 1875 zvolala k White River v Nebraske všetkých Siuxov (všetci neprišli, ale žislo sa ich tu aspoň 15000, čo boli približne dve tretiny), aby spolu prejednali prenájom alebo predaj Čiernych Hôr. Armádu pri White River zastupoval generál Alfred Terry. pokračovanie článku
Black Hills. Paha Sapa. To je anglický a lakotský názov pre Čierne Hory, ktoré Lakotovia považovali za srdce svojho územia (aj keď pravdou je, že z nich vytlačili Vraních Indiánov). Nielen preto, že v nich žil dostatok lovnej zveri, nielen preto, že boli skvelou zásobarňou stanových tyčí. Ale Čierne Hory boli považované za sídlo bohov a bojovníci si tam chodili po vízie a získavali tam svoje mená. pokračovanie článku
V histórii divokého západu sa medzi belochmi a Indiánmi odohralo množstvo väčších či menších bitiek, no väčšina skončila porážkou Indiánov. Nielen kvôli slabšej výzbroji (aj keď neskôr Indiáni disponovali modernými palnými zbraňami), ale aj kvôli nedostatočnej disciplíne. Mladí chlapci, túžiaci po poctách bojovníka, často vyrazili do boja skôr, ako sa náčelníci dohodli a všetko pokazili. pokračovanie článku
V pevnosti Fort Laramie uzatvorili belosi v 19. storočí viacero zmlúv s indiánskymi kmeňmi. V roku 1851 uzavrel zmluvu náčelník Čejenov Čierny Kotlík, ktorá mala jeho ľuďom zaručovať slobodný život na území v západnom Kansase a východnom Colorade. V roku 1859 však bolo v Colorade objavené zlato, ktoré zapríčinilo obrovský príval belochov na čejenské územie. A Čejeni s Arapahmi im stáli v ceste... pokračovanie článku
Žije v najmenšom bratislavskom sídlisku - Lamači a páči sa mu tam. Má rád rockovú muziku, prírodu, občas aj počítače a knihy.
bis.vladimirgmail.com
