George Armstrong Custer

Autor: Vladimír Bis | 19.10.2007 o 11:50 | Karma článku: 11,10 | Prečítané:  6687x

Generál Custer patrí spolu s náčelníkom Lakotov Sediacim Býkom k najznámejším predstaviteľov Indiánskych vojen druhej polovice 19. storočia. Prvý pohľad na Custera je pohľadom na prototyp amerického hrdinu. Pod drobnohľadom sa však ideálna predstava začne výrazne meniť a odhaľovať arogantného a namysleného muža, presvedčeného o vlastnej dokonalosti.

George Armstrong Custer sa narodil 5. októbra na farme pri New Rumley v Ohiu. Pochádzal z rodiny, kde bolo viac detí a do histórie sa zapísal aj jeho brat Thomas Custer, no aj Boston Custer. Obidvaja, spolu s Georgom, zahynuli v bitke pri Little BigHorne 25. júna 1876.

TomCusterPh2.jpg  Custer.jpg 

Mladý George túžil od malička po vojenskej kariére. A sen sa mu začal čoskoro plniť. Bol študentom prestížnej vojenskej akadémie vo West Pointe a čo sa týka fyzickej kondície, narábania so šabľou či jazdení na koni, tam patril medzi najlepších študentov. Horšie to bolo s Custerovou disciplínou. Počas štúdia aktívne zbieral trestné body a ich celkový počet bol jeden z najvyšších v histórii akadémie. Ak Custera nejaký predmet nebavil, mal z neho otrasné výsledky a až v kritických chvíľach zapol, aby z toho nebol úplný prepadák. Mladý George navyše dosť holdoval alkoholu a až neskôr, po jednej brutálnej opici, sa rozhodol byť do konca života abstinent, čo aj úspešne dodržal.
Príprava vo West Pointe sa Custerovi hodila v práve začínajúcej občianskej vojne. Čoskoro vynikol svojou odvahou, presnou streľbou a útočným duchom. Výrazne prispel k mnohým víťazstvám vojakov Únie a získal hodnosť „brigádny generál".

GACuster.jpg  GenGACuster.jpg 

Po skončení občianskej vojny (1865) mu však táto hodnosť bola odobraná a Custer dočasne zostal „len" plukovníkom. Okamžite začal hľadať príležitosť, ako stratenú hodnosť získať.
Custer miloval spoločnosť „smotánky" a veľa času trávil s manželkou Elisabeth v New Yorku v divadlách a drahých reštauráciách, kde si získal mnoho vplyvných priateľov. Amerika bola už takmer očistená od divo žijúcich Indiánov, no na severe ešte voľne žili neskrotní Siouxovia a Čejeni. A Custerovi priatelia presvedčili príslušné úradné miesta, aby poverili práve jeho zodpovednou úlohou - navždy zbaviť Ameriku „neprispôsobivých divochov, brániacich pokroku a postupu civilizácie". V Custerových očiach mali Indiáni určitú hodnotu, pretože si ich najímal ako stopárov a navyše o Siouxoch povedal „Keby som si mal vybrať medzi životom v rezervácii a životom na slobode, vybral by som si to druhé." Custer však videl budúcnosť Indiánov v začlenení do spoločnosti belochov a neprikladal význam ani mierovým zmluvám. Jednu takúto uzavrela južná vetva Čejenov pod vedením Čierneho Kotlíka v roku 1868. Zmluva prideľovala Indiánom tzv. Indiánske teritórium a nedotknuteľnosť armádou. A keby predsa prišlo k problémom, Čierny Kotlík má mať na svojom típí vyvesenú americkú zástavu, ktorá ho má ochraniť.
A práve tu zavetril Custer, aj so svojím nadriadeným Sheridanom, príležitosť. Už tak dávno nevybojoval víťaznú bitku. Čo na tom, že Čierny Kotlík dodržoval mier a po zbrani už dlho nesiahol. A tak sa spolu so Siednou kavalériou vybral po stopách Čierneho Kotlíka. Ignorujúc vojenskú rovnošatu, s klobúkom, modrou košeľou, úzkou červenou kravatou sa zakrádali chladnou novembrovou nocou. Červeno - čierna zástava Siedmej kavalérie, v tvare lastovičieho chvosta, povievala vo vetre a kapela mala pripravené nástroje, pretože Custer mal svoju hymnu „Garry Owen" a tá musela znieť pri každom jeho útoku. A „Garry Owen" ostro zaznela aj do hmlistého rána 27. novembra 1868 pri rieke Washita, kde Custerovi Indiánski stopári (Osagovia, nepriatelia Čejenov) objavili pokojne spiacu dedinu Čierneho Kotlíka. Americká zástava viala na típí náčelníka a bola jasne viditeľná. Čoskoro ale už celú dedinu križovali bzučiace výstrely. Nikomu neprekážalo, že mŕtvoly sú vačšinou ženy, deti a starci. Väčšina mužov bola totiž na love. Custer však nemal v pláne len vraždiť, ale podľa Sheridanovho príkazu aj zobrať Indiánov do zajatia. Niekoľko desiatok Indiánok, ktoré spolu s deťmi unikli prvému útoku, unikali popri rieke smerom k neďalekým vrchom. A práve tu sa Custer dopustil obrovského faux pas, na ktoré história často zabúda a ktoré Custerovi vplyvní priatelia vo Washingtone spoľahlivo ututlali. Custer totiž vyslal za utečencami 19 členný oddiel majora Joela Elliota. Silná streľba privolala ale početnú skupinu Arapahov a Kiowov, ktorí tiež podpísali mierovú zmluvu a táborili v Indiánskom teritóriu niekoľko kilometrov od Čejenov a boli ich spojencami. Arapahovia s Kiowami cestou narazili na Elliotov oddiel a do posledného muža ich pobili. Aj Custer si všimol množiacich sa bojovníkov po okolitých kopcoch a preto zavelil k ústupu. Dal postrieľať asi 1000 indiánskych koní a poníkov, odvolal povrchné pátranie po Elliotovi a nechal ho napospas osudu, čo mu mnohí Elliotovi priatelia dlhé roky zazlievali. Aké boli výsledky bitky pri Washite? 103 mŕtvych (prevažne žien a detí, len 11 bojovníkov), medzi nimi aj Čierny Kotlík s manželkou. 53 žien a detí bolo odvlečených do zajatia. Stúpol počet ľudí, čo Custera nenávideli, no ešte viac stúpol počet jeho priaznivcov.

GeorgeCuster2-500.jpg  G_a_custer.jpg 

„Generál - chlapec", „hrdina", „chlapec so zlatou hrivou", tak ho nazývali. A preto sa nikto nečudoval, že bol Custer vedúcim obidvoch expedícií (1874 a 1875), ktoré mali za úlohu preskúmať nerastné bohatstvo Čiernych hôr na siouxskom území. Že išlo znovu o porušenie zmluvy s Indiánmi, to Custera netrápilo. Divošstvo musí ustúpiť pokroku. Zlatonosné Black Hills boli plné zlatokopov a vláda videla jedinú možnosť v odstránení Siouxov zo spomímaného územia. Tí sa vraj zoskupili na jednom mieste a armáda ich mala uzavrieť do klieští a poslať do rezervácií a tých, ktorí neposlúchnu, pozabíjať. A komu inému mohla zveriť túto náročnú úlohu, ako Custerovi. Už vtedy bol nazývaný úspešným indiánobijcom, jeho jediné víťazstvo však bolo nad ženami, deťmi a koňmi pri Washite. Aj tu však zaúradovali Custerovi vplyvní priatelia a toto víťazstvo zveličili a zdramatizovali.
A tak sa Custer, ktorý v tom čase neúspešne špekuloval na newyorskej burze, hnal za vidinou ďalšieho víťazstva. No nielen za tým. V roku 1876 už mal tie najvyššie ambície. Zlikvidovať Siouxov a stať sa prezidentom Spojených štátov, zosadiť nenávideného Granta. Bol tým natoľko posadnutý, že keď pri Little Big Horne 25. júna 1876 objavil Siouxov, tak sa mu už v hlave všetko pomotalo. Svoju 655 člennú Siedmu kavalériu rozdelil na 3 časti (Custer, Reno, Benteen) a takto zbrklo zaútočil na obrovskú dedinu, hádam najväčšiu, aké americké prérie kedy evidovali. Bolo v nej asi 10000 Indiánov, z toho asi 4000 bojovníkov, od ktorých Custer očakával jediné - zbabelý útek. No tentoraz sa prepočítal. Indiáni bojovali prvýkrát disciplinovane a organizovane, pod vedením Sediaceho Býka, Žlča a Šialeného Koňa. Custerov oddiel s 264 vojakmi bol do posledného muža zlikvidovaný, vrátane Custera, jeho bratov Toma a Bostona i muža Custerovej sestry poručíka Calhouna. 105 členný oddiel majora Marcusa Rena bol silne zdecimovaný. Najmenšie straty utrpel kapitán Benteen.

Custer_Massacre.jpg 

25. júna 1876 opustilo Custera jeho povestné štastie. Kto ho zabil? Buffalo Bill vo svojej show predstavoval ako Custerovho vraha Sediaceho Býka, to bol všal len margetingový ťah, Býk priamo na bojisku vôbec nebol, ako najvyšší náčelník ho riadil z osady. Mnohí prisudzujú zabitie Custera náčelníkovi Dážď v tvári (a ešte častejšie mu prisudzujú zohavenie mŕtvoly Toma Custera) alebo náčelníkovi Čejenov Bielemu Bizónovi. Z belochov nikto neprežil a mnohí Indiánski účastníci bitky Custera ani nepoznali alebo na bojisku v tom prachu ani nevideli. Alebo zo strachu meno nepovedali. Novinári chodili do rezervácií za starými náčelníkmi ešte v päťdesiatych rokoch 20. storočia, no žiadané meno sa nedozvedeli. Alebo sa tých mien dozvedeli niekoľko.... Skrátka kto zabil Custera, to dodnes nevieme... a zrejme už ani vedieť nebudeme. Custer tak zostal v očiach mnohých národný hrdina, pre iných len arogantný muž, zahladený do seba.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Jakuba Fila

Neveria covidu ani očkovaniu? Poďme sa porozprávať

Sedem tipov, ako viesť debatu s tými, čo neveria.

Cynická obluda

Klérofašisti majú naponáhľo

Poslanec Čepček z kotlebovského krídla OĽaNO už zasa podal na vlastnú päsť zákon na zákaz interupcií.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Polopravdy a kontext

V očkovaní budeme vytierať dno rebríčka.


Už ste čítali?