Masaker pri Sand Creek

Autor: Vladimír Bis | 10.3.2008 o 13:06 | Karma článku: 8,44 | Prečítané:  3274x

V pevnosti Fort Laramie uzatvorili belosi v 19. storočí viacero zmlúv s indiánskymi kmeňmi. V roku 1851 uzavrel zmluvu náčelník Čejenov Čierny Kotlík, ktorá mala jeho ľuďom zaručovať slobodný život na území v západnom Kansase a východnom Colorade. V roku 1859 však bolo v Colorade objavené zlato, ktoré zapríčinilo obrovský príval belochov na čejenské územie. A Čejeni s Arapahmi im stáli v ceste...

V tom čase pôsobil v Denveri v Colorade metodistický kazateľ plukovník John Chivington, ktorý najhlasnejšie volal po vyhladení "divochov". Armádu spojených štátov obviňoval z pasivity a preto sa sám chopil velenia a naverboval dobrovoľníkov. Situáciu hecujú coloradské noviny, ktoré dramatizujú indiánske nájazdy a obviňujú tretí coloradský dobrovoľnícky pluk "z rečí a nie skutkov". Chivington preto ukája svoju ješitnosť a vyhlasuje:
"Je to už poriadne dlho, čo som sa naposledy brodil v krvi. Vyrážam do boja a zbavím vás divochov!".

chivington.jpg

Mnoho občanov Chivingtonovi tlieskalo, no niektorí sa do budúcnosti pozerali s obavami. Vznikla totiž veľmi nebezpečná kombinácia: mentálne narušený náboženský fanatik, ktorý si vysvetľoval vieru po svojom a "v mene Božom" pobije divochov + dobrovoľníci, o ktorých je známe, že sú vždy surovší a bezohľadnejší, ako pravidelná armáda. Uveďme príklad: slávna Siedma kavaléria mala v histórii na svedomí špinavé masakre pri Washite (1868) a Wounded Knee (1890), kde zabíjala aj ženy a deti, no dobrovoľníci k tomu všetkému pridali aj zohavovanie tiel, skalpovanie, vyrezávanie prirodzení či odsekávanie rúk alebo nôh ešte živým ľuďom. Ale o tom nižšie.
Keď Chivington opúšta v čele sprievodu Denver, vyhlasuje: "Jediný spôsob, ako dosiahnuť mier s Indiánmi, je ich úplne vyhubenie. A ja mier dosiahnem!"
Chivington a jeho dobrovoľníci si chceli konečne vystreliť na divochov a tak sa rozhodli pobiť prvých, na ktorých narazia. Do rany im však nanešťastie padol mierumilovný tábor Čierneho Kotlíka pri Sand Creek (na belochov totiž útočila jedine čejenská bojová frakcia Psí vojaci), vzdialený asi 60 km od pevnosti Fort Lyon. V tej sa zastavia najprv, aby dostali definitívny vojenský súhlas pre plánovanú akciu. A skutočne ho dostávajú, no súčasne narazia aj na nečakaný odpor. Poručík Joseph Cramer a dôstojník James Connor, bez strachu z nadriadených, hovoria o úkladnej vražde, veď Čierny Kotlík dostal záruku mieru! Pritom im neuniká zvuk štrngotajúcich fliaš v kapsách dobrovoľníkov. Do krajnosti rozzúrený Chivington ich obviňuje zo "zrady bielej rasy" a vyhráža sa im vojenským súdom. Netuší, že o niekoľko týždňov bude pred ním stáť on sám...
Okolo ôsmej večer vyráža Chivington z pevnosti. Všetci si dodávajú guráž poriadnymi dávkami alkoholu. Skoro ráno 29. novembra 1864 spozorujú v hmle spiaci čejenský tábor na Sand Creeku.

sandcreekp158.jpg

Netušia, že v tom čase je väčšina mužov na love bizónov desiatky míľ na východ, no to im len uľahčí situáciu. V típí spia len starci, ženy a deti. Chivington rozoznáva aj náčelníkov stan, nad ktorým nechýba povievajúca americká zástava. Čierny Kotlík totiž dostal od Veľkého bieleho otca sľub: "Kým bude táto zástava viať na tvojom stane, nikto vám neublíži.". Chivington o tomto určite vedel, ale vôbec ho to nezaujíma. Čoskoro dáva svojej armáde pokyn na útok. V tábore okamžite nastáva zmätok a nielen Čejeni a Arapahovia, ale aj biely obchodník Smith a niekoľko ďalších spriatelených belochov nechápu, čo sa deje.
Čierny Kotlík okamžite zvoláva obyvateľov dediny pod americkú zástavu k svojmu típí, ktoré ich určite bezpečne ochráni. K americkej zástave dá vyvesiť aj bielu zástavu, na znak priateľských úmyslov. Neváhajú ani ďalší z náčelníkov, Arapaho Ľavá Ruka a sedemdesiatročný Čejen Biela Antilopa, ktorý vybieha oproti Chivingtonovi a volá: "Stop, prestaňte, prestaňte!!!" Belosi odpovedajú - do Bielej Antilopy a Ľavej Ruky napumpujú olovo, Bielej Antilope odseknú prirodzenie a zabíjajú ďalších Indiánov. Tí sa dávajú na útek - niekoľko stoviek Indiánov opitým vojakom uniklo - alebo sa skrývajú pod brehmi Sand Creeku.

dolevlavobielaantilopavedlaciernykotlik.jpg

Obrázok: vľavo dole Biela Antilopa, vedľa neho Čierny Kotlík 

Chivingtonova armáda opilcov vraždila hlava-nehlava a dopustila sa pri tom nespočetných neľudských činov. Šabľami odsekávali ruky a nohy a to živým ľuďom!
Ženám vyrezávali prirodzenie, ktoré si po masakri natiahli na sedlá alebo si z nich urobili vrecúška na tabak. Aj najmenšie deti boli postieľané a zmrzačené. V jednom z típí objavila na mol opitá skupina vojakov niekoľko malých detí. Jeden z chlapov začal bez váhania strieľať, no nakoľko sa ledva držal na nohách, minul. Odstrčil ho opitý kamarát, ktorý sa takisto dožadoval príležitosti zabiť. Ani on však nebol schopný z niekoľkých metrov trafiť živé terče. Úspešnejší bol až tretí muž, ktorý ukázal najväčšie "bojové schopnosti" a zastrelil všetky deti. V neďalekej pieskovej jaskyni sa ukrývalo asi 40 indiánskych žien. Keď zistili, že ich úkryt bol objavený, poslali von 6 ročné dievčatko, ktoré držalo v ruke palicu s bielou handrou. Niekoľko opilcov ho zo smiechom nechalo prísť až k sebe a potom ho prevŕtali výstrelmi. Zakrátko našli zranenú ženu s odseknutou nohou. Keď na obranu zdvihla ruku, tú jej odsekli a v záchvatoch smiechu ju nechali žiť. Ona sa prevalila na druhú stranu. Odsekli jej aj druhú ruku. Niekoľko starších bojovníkov, medzi nimi aj náčelník Čierny Kotlík, sa ukrylo pod brehom a z času na čas ostreľovali útočníkov. Podchvíľou mierili presne a tak sa vojaci vzdali obliehania a radšej rabovali v stanovom tábore a skalpovali mŕtvoly. Niektorých vojakov už premohla únava, sedeli na zemi a chlastali whisky. Prázdne fľaše hádzali po vystrašených poníkoch, ktorí pobehovali po tábore. Iní priviazali malého polomŕtveho chlapca k stromu a asi z desiatich metrov si cvičili strelecké „umenie".
Výsledkom bolo 132 mŕtvych Indiánov - z toho 105 žien a detí. Všetky mŕtvoly Indiánov boli skalpované. Vojaci mali 9 mŕtvych a 38 ranených, z veľkej časti zasiahnutých svojími ožratými kamarátmi.
Čierny Kotlík spolu so zranenou manželkou a zvyškom svojho ľudu (opití dobrovoľníci sa sústredili na mrzačenie mŕtvol a veľa Indiánov sa zachránilo) zamieril na sever vyhľadať zvyšky svojho kmeňa. Kým ich našli, mnoho Indiánov pomrzlo. Všetci hladovali. Takmer každý prišiel pri Sand Creek o nejakého príbuzného.
Spokojný Chivington po skončení krvavého kúpeľa odtiahol naspäť do Denveru, vítaný ováciami zmanipulovaného obyvateľstva. Mnohí belosi však nemlčali a volali po spravodlivosti. Keď bola neskôr pred vojenským súdom Chivingtovi položená otázka, prečo zabíjal aj ženy a deti, sebavedome odpovedal: „Z hníd sa rodia vši.".
Chivingtonovi sa zrútili sny o politickej kariére a opustil Denver. Žil v Kalifornii, potom v Nebraske a na sklonku života sa vrátil do Colorada. Tesne predtým, ako v roku 1896 umrel, ho ľudia videli po ulici kráčat ako bláznivého starca, ktorý volá "Áno, ja som stál pri Sand Creek!". Je pravdepodobné, že na sklonku svojho života Chivington konečne správne pochopil vieru v Boha, ktorú si celý život vysvetľoval po svojom - "V mene Božom idem zabíjať!" a umrel vo veľkých výčitkách svedomia.

sand_creek_memorial.jpg


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Jakuba Fila

Poďme sa rozprávať, ako sa treba rozprávať o očkovaní

Sedem tipov, ako viesť debatu s tými, čo neveria.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Polopravdy a kontext

V očkovaní budeme vytierať dno rebríčka.


Už ste čítali?