Fettermanov masaker

Autor: Vladimír Bis | 25.3.2008 o 10:36 | Karma článku: 6,73 | Prečítané:  2446x

V histórii divokého západu sa medzi belochmi a Indiánmi odohralo množstvo väčších či menších bitiek, no väčšina skončila porážkou Indiánov. Nielen kvôli slabšej výzbroji (aj keď neskôr Indiáni disponovali modernými palnými zbraňami), ale aj kvôli nedostatočnej disciplíne. Mladí chlapci, túžiaci po poctách bojovníka, často vyrazili do boja skôr, ako sa náčelníci dohodli a všetko pokazili.

Dve bitky však boli svetlými výnimkami, v ktorých Indiáni dodržali disciplínu do bodky - Little BigHorn a Fettermanov masaker, ktorý Indiáni volali aj "Bitka sto zabitých". Táto sa odohrala v zime 1866 neďaleko pevnosti Fort Kearny. Bola to jediná bitka v histórii, ktorú nikto z belochov neprežil. Často sa rovnaký prívlastok dáva aj najviac medializovanej bitke pri Little BigHorne, ale tam zahynuli len vojaci pod velením generála Custera. Oddiely majora Rena a kapitána Benteena zničené neboli. Ale o tejto najväčšej bitke si povieme niečo v budúcnosti.

phil_kearny.jpg

Obrázok: pevnosť Fort Kearney

V roku 1866 vrcholil boj náčelníka Lakotov Červeného Oblaka. Jeho cieľom bolo hlavne útočiť na vojenské pevnosti, ktoré rástli napriek mierovým zmluvám na území Lakotov ako huby po daždi a plukovník Carrington so svojím 700 členným oddielom dohliadal na ich stavbu. Ich úlohou bolo tiež chrániť kolóny prisťahovalcov, idúcich po tzv. "Bozemanovej ceste", ďalej pastierov kráv a drevorubačov, ktorí zásobovali drevom pevnosti. Mnohí z vojakov však boli úplní zelenáči, ktorí v pohraničí nikdy predtým neboli a živého Indiána nevideli. Plukovník Carrington bol skúsený vojak, nerád však riskoval a toto prekážalo niektorým jeho podradeným - napr. tridsaťtriročnému kapitánovi Williamovi Fettermanovi či kapitánovi Frederickovi Brownovi. Tí ho obviňovali z pasivity a keď slávny stopár Jim Bridger priniesol na jeseň 1866 správy, že Červený Oblak sa chystá zlikvidovať všetkých belochov na svojom území, chceli okamžite vyraziť proti červenokožcom. Olej do ohňa pridal Fetterman vyhlásením, že so svojím 80 členným oddielom rozdrví celý kmeň Siouxov.

WWredcloud.jpg  carrington.jpg

fetterman.jpg  brown.jpg

Obrázky: náčelník Červený Oblak a plukovník Carrington, dole kapitáni Fetterman a Brown.

Pri prameňoch rieky Tongue sa medzitým stihlo začiatkom zimy zhromaždiť takmer 3000 indiánskych spojencov - Lakotov, Čejenov a Arapahov. Uvedomovali si, že belochov porazia jedine disciplínou a vylákaním von z pevnosti. Postupne sa presunuli k potoku Peno neďaleko Fort Kearny. Toto miesto bolo zvolené ideálne - z pevnosti ho nebolo vidieť, pretože ho zakrýval zalesnený pahorok Lodge Trail Ridge.
Nič netušiaci drevorubači vyšli aj ráno 21. decembra 1866 neďaleko pevnosti, aby doplnili zásobu dreva na zimu. Indiánsky spojenci trpezlivo čakali v tábore a na drevorubačov vyslali len asi desaťčlennú bojovú skupinu pod vedením dvadsaťdvaročného oglalského bojovníka Šialeného Koňa (ako 11 ročný bol svedkom Grattanovho masakru a nenávidel belochov), ktorého čakala oslnivá budúcnosť. Tí trochu postrašili drevorubačov streľbou, ktorou dosiahli presne, čo chceli.

jimbridger-500.jpg  fettermanbattle.jpg

Obrázky: slávny stopár Jim Bridger, vedľa miesto Fettermanovho masakru

Z pevnosti okamžite vyrazila Fettermanova jednotka, aby drevorubačov chránila. Carrington pred odchodom Fettermana varoval: "Za žiadnu cenu nechoďte za Lodge Trail Ridge!". Sebavedomý Fetterman však už vtedy vedel, že príkaz bude ignorovať. Jeho oddiel mal 80 členov, vyzbrojených starými predovkami, ale aj modernými Spencerovkami. Keď pešiaci dorazili na pomoc drevorubačom, pred pahorkom Lodge Trail Ridge sa naoko zmätene pohybovala skupinka Indiánov, ktorí podchvíľou vystrelili na drevorubačov. Korunu všetkému nasadil Šialený Kôň, ktorý zosadol z koňa a tváril sa, že mu prezerá kopyto. História hovorí o "odvážnom kúsku mladého Oglalu", mlčí však o obrovskom riziku. Na Šialeného Koňa totiž smerovalo viacero výstrelov a bol to zázrak, že neutŕžil ani škrabanec. Otázkou zostáva, ako by sa celý boj vyvinul, keby bol v jeho úvode "volavka" Šialený Kôň zranený, alebo nebodaj zabitý. Pravdepodobne by demoralizoval Indiánov (príkladov, kedy po smrti významného bojovníka ostatní - aj v početnej prevahe - boj vzdali, sú desiatky) a možno by sa k útoku ani neodhodlali. Lenže Šialený Kôň vyviazol nezranený a pomaly mizol za pahorkom Lodge Trail Rigde. Chladnú hlavu si čiastočne zachoval kapitán Brown, ktorý Fettermana varoval:
"Máme rozkazy neprekročiť Lodge Trail Ridge!"
"Chceš skalp Červeného Oblaka?" - presvedčil ho Fetterman a o pár minút sa už vojaci rútili cez Lodge Trail Rigde (na obrázku).

Lodge-Trail-Ridge.jpg

A potom zostali doslova priklincovaní k zemi. Červený Oblak čakal, kým vojaci dosiahnu určité vhodné miesto a potom dal signál k útoku (niektoré zdroje hovoria o tom, že akcii velil Mnikonžu Vysoká Chrbtica). Z dvoch strán sa vyrútili stovky Indiánov a úplne obkľúčili prekvapený Fettermanov oddiel. Ten bojoval proti obrovskej presile a neuplynula ani hodina, ako vyrazili z pevnosti a už boli všetci modrokabátnici mŕtvy. Početné knižné pramene uvádzajú, že niektorí vojaci, vidiac, že boj je prehratý, spáchali zo strachu pred mučením samovraždu. Do tejto kategórie vraj patrili aj Fetterman s Brownom. Vzájomne si priložili pištole k hlave a na povel sa zastrelili. Zahynul teda komplet celý oddiel vojakov, no počet mŕtvych Indiánov zostáva záhadou. Niektoré zdroje hovoria o 20 mŕtvych, iné o stovkách mŕtvych a ranených. Carrington so znepokojením načúval slabnúcej streľbe a keď do pevnosti ani večer nik neprichádzal, na druhý deň na svitaní vyslal jednotku, aby zistila, čo sa stalo s Fettermanom. Tej sa naskytol hrozný pohľad na groteskne zmrznuté mŕtvoly. Málokto pämatal na to, že niečo podobné sa stalo pred 2 rokmi pri Sand Creeku, kde však dostali na frak Indiáni. Nech je ako chce, americká verejnosť reagovala tradične - volala po vyhladení "divochov" a Fetterman sa stal hrdina.
Víťazstvo Indiánov ale nemalo mať dlhé oslavy. V lete 1867 prehrali tzv. "Vozovú bitku", v zime 1868 dostali Čejeni príučku pri Washite, no nájazdy Červeného Oblaka belochov tak znepokojili, že v roku 1868 bola vo Fort Laramie uzatvorená mierová zmluva, ktorá bola veľkým víťazstvom Indiánov - podmienkou Červeného Oblaka bolo, aby sa vláda zaviazala opustiť pevnosti pozdĺž Bozemanovej cesty. A skutočne sa tak stalo! Toto nemalo v histórii obdobu, aby si Indiáni diktovali podmienky. Indiáni potom niektoré pevnosti na znak víťazstva podpálili. Pre belochov však tieto pevnosti neboli veľkou stratou. Hlavným cieľom bolo zaberanie indiánskeho územia a to sa im darilo. Fettermanov masaker čoskoro považovali za ojedinelú udalosť a ďalšie indiánske víťazstvo už nepripúšťali. Táto ilúzia trvala 10 rokov - do bitky pri Little BigHorne.

Fettermanov masaker je dobre spracovaný vo filme Šialený Kôň.

monumentFetterman.jpg

Obrázok: pamätník Fettermanovho masakru

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Jakuba Fila

Neveria covidu ani očkovaniu? Poďme sa porozprávať

Sedem tipov, ako viesť debatu s tými, čo neveria.

Cynická obluda

Klérofašisti majú naponáhľo

Poslanec Čepček z kotlebovského krídla OĽaNO už zasa podal na vlastnú päsť zákon na zákaz interupcií.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Polopravdy a kontext

V očkovaní budeme vytierať dno rebríčka.


Už ste čítali?