Vpád do Black Hills - časť prvá

Autor: Vladimír Bis | 4.4.2008 o 13:34 | Karma článku: 7,85 | Prečítané:  3223x

Black Hills. Paha Sapa. To je anglický a lakotský názov pre Čierne Hory, ktoré Lakotovia považovali za srdce svojho územia (aj keď pravdou je, že z nich vytlačili Vraních Indiánov). Nielen preto, že v nich žil dostatok lovnej zveri, nielen preto, že boli skvelou zásobarňou stanových tyčí. Ale Čierne Hory boli považované za sídlo bohov a bojovníci si tam chodili po vízie a získavali tam svoje mená.

Avšak v druhej polovici 19. storočia sa Čierne hory stali stredobodom záujmu zlatokopov a dobrodruhov, pretože na French Creeku bolo objavené zlato. Povesti o novom eldoráde sa šírili ako požiar na prérii a americká vláda tušila problémy. Bolo totiž len otázkou času, kedy príde k zrážke s Indiánmi, ktorým navyše na základe laramijskej zmluvy toto územie patrilo "pokiaľ porastie tráva a nebo bude modré". Teda inými slovami - naveky a vstup belochov bol možný len so súhlasom náčelníkov. Noviny, ako vždy, situáciu len zhoršili a tak následkom propagácie v tlači do oblasti prúdili ďalší a ďalší belosi.
Veľký biely otec vo Washingtone preto rozhodol, že do Čiernych hôr bude vyslaná expedícia, ktorá povesti o zlate spoľahlivo vyvráti. 2. júla 1874 sa vydala na cestu početná kolóna vozov a velil je miláčik Ameriky - George Armstrong Custer.

custer.jpg  custerga.jpg 

Toho žiadne dohody s divochmi nezaujímali a jeho jediným cieľom bolo zlato nájsť a zvýšiť si osobnú popularitu. Jeho ambície neboli vôbec prízemné - túžil po kresle prezidenta. Súčasťou expedície boli indiánski aj belošškí stopári, húf novinárov a skupinka popredných geológov. Čo však Custera mrzelo najviac, bola neúčasť jeho manželky. Z bezpečnostných dôvodov - údajne kvôli Indiánom - ju nechal doma. Pravidelne jej však z centra diania posielal listy a tak prériou klusal kuriér veľmi často. Obavy o Elisabeth Custerovú sa nakoniec nepotvrdili, sám George Armstrong jej napísal: "Žiadnych Indiánov sme nevideli, ale budem stále v strehu!" Obrovská kolóna samozrejme zraku Siouxov neunikla, no zaútočiť si netrúfli.

180px-George_Armstrong_Custer_and_Elizabeth_Bacon_Custer_-_Brady-Handy.jpg  custerswagontrain.jpg 

CusterExpedition1874.jpg

CUSTER74exp.jpg

Expedícii počasie spočiatku neprialo - veľa pršalo a vozy zapadali v hlbokom bahne. Až keď sa dostali na úpätie Black Hills, problémy ustúpili. Custer sa venoval aj príjemnym veciam - svojej obľúbenej poľovačke a ulovil viacero pozoruhodných kusov. Takisto dával mená vrchom a riekam podľa významných osobností amerického života. Topografovia zmapovávali územie, geológovia skúmali nerasty. Keď už strácali nádej, našli čo hľadali. Zlato. Custer mal veľké problémy, aby sa mu demoralizované vojsko nerozutekalo a tak rýchlo zavelili k návratu a novinári medzitým hlasno roztrubovali do sveta značne nadnesené správy o údajne najbohatšom ložisku hornín na americkom severozápade:
"Zlata je tu toľko, že je ho vidieť pod korienkami trávy."

grizzly.jpg  custer9n.jpg 

Obrázky: lovecké úspechy G. A. Custera 

custent.jpg

Obrázok: G. A. Custer so svojimi indiánskymi stopármi 


Zlatokopovia, pochybné živly, prostitútky, kšeftári - títo všetci sa teraz už nezadržateľne valili do Čiernych Hôr. Vláda preto vyslala do oblasti početné vojsko, ktoré malo zabrániť prieniku na indiánske územie.
Prezident vyhlásil:
"Vláda bude trvať na dodržaní zmluvy z roku 1868."
Vojaci síce mnohých dobrodruhov aj zastavili, ale nariadenie vlády len diplomaticky tlmočili a tak každý, kto sa čo len trochu snažil, bez problémov do Black Hills prenikol a do leta 1875 sa tento počet pohyboval okolo 1000 ľudí. Tento stav len podčiarkoval chaos, ktorý vládol v tom čase medzi Bielym domom a armádou.

grant1.jpg 

Obrázok: vtedajší prezident U.S.A. Ulysses Grant


Vláda si čoskoro uvedomila, že tento problém nezvládne a rozhodla sa, že od Indiánov Čierne Hory odkúpi alebo aspoň získa právo na ťažbu nerastov. Do oblasti preto vyslala novú expedíciu, dôveru armády dostal opäť spoľahlivý Custer. 24. mája 1875 vyrážajú z pevnosti Fort Abraham Lincoln a špičkový geológ Walter P. Jenny má neľahkú úlohu - odhadnúť cenu nerastného bohatstva, aby vláda nezaplatila Indiánom viac. Výsledok expedície sa nijak nelíšil od tej spred roka, výskyt zlata v oblasti potvrdili nielen geológovia, ale aj zlatokopovia a tak Veľký biely otec pozval do Washingtonu rezervačných náčelníkov Červeného Oblaka a Škvrnitého Chvosta, aby s nimi prediskutoval predaj Čiernych Hôr a pripravil novú zmluvu. Obidvaja to však razantne odmietli a urýchlene sa vrátili domov. V jednom ich návšteva pre belochov význam mala. Obidvaja náčelníci počas návštevy poznali silu bledých tvári a definitívne poznali, že ich nemôžu poraziť. Svoju budúcnosť od tejto chvíle videli jedine v prežití v rezerváciách.

spottedtail.jpg

Obrázok: náčelník Škvrnitý Chvost (Spotted Tail)

Podobne ale neuvažovali všetci. Sediaci Býk a Šialený Kôň odmietali akékoľvek zmluvy a jednania s belochmi a spolu so svojimi ľuďmi žili nepretržite mimo siouxskej rezervácie. Pre nich bol predaj Čiernych Hôr úplne absurdný a Sediaci Býk sa vyjadril takto:
"Odkážte Veľkému bielemu otcovi, že žiadnu pôdu nepredám." - zohol sa a zobral trochu hliny medzi prsty - "Ani toľkoto."
Šialený Kôň zmýšľal podobne: "Nemožno predať pôdu, po ktorej chodia ľudia."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Bašternákov majetok nie je "v bezpečí". Súd uznal nároky štátu

Súd rieši aj prevody firiem na advokáta a brata.

Cynická obluda

Klérofašisti majú naponáhľo

Poslanec Čepček z kotlebovského krídla OĽaNO už zasa podal na vlastnú päsť zákon na zákaz interupcií.


Už ste čítali?