reklama

Vpád do Black Hills - časť druhá

Americká vláda vytvorila komisiu pre jednanie s Indiánmi pod vedením senátora z Iowy Williama B. Allisona a 1. septembra 1875 zvolala k White River v Nebraske všetkých Siuxov (všetci neprišli, ale žislo sa ich tu aspoň 15000, čo boli približne dve tretiny), aby spolu prejednali prenájom alebo predaj Čiernych Hôr. Armádu pri White River zastupoval generál Alfred Terry.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

Obrázky: vľavo generál Terry, vpravo William B. Allison

Samozrejme, Sediaci Býk aj Šialený Kôň stretnutie bojkotovali. Medzi Indiánmi vládli v tom čase obrovské rozpory. Starší boli kvôli mieru ochotní Čierne Hory za rozumnú cenu aj predať, mladší o tom nechceli ani počuť. K tomu všetkému sa pridala malicherná škriepka Červeného Oblaka so Škvrnitým Chvostom kvôli miestu jednania. Vzťahy medzi obidvomi náčelníkmi boli už aj tak dosť naštrbené, žiarlili na seba, pretože každý sa chcel podliezať belochom a stať sa hlavným rezervačným náčelníkom. Vláda napokon zvolila ako miesto jednania planinu pri White River. Upokojeniu situácie nepomohol ani šéf komisie Allison, ktorý pri jednaní nevolil vhodné slová, niektorými výrokmi šokoval i partnerov a medzi Indiánmi sa šíril nepokoj a napätie. Jednanie bolo preto prerušené a druhé kolo zvolané na 23. septembra. Prítomní náčelníci sa zdráhali zvoliť si jedného hovorcu, ktorý by odsúhlasil predaj Čiernych Hôr, lebo sa báli pomsty tých, ktorí boli proti predaju. Šialený Kôň opäť neprišiel, ale tentokrát vyslal posla Malého Veľkého Muža, ktorý sa ozbrojený puškou vrútil medzi dav a s výkrikom "Zabijem každého náčelníka, ktorý povie či i len slovo o predaji Čiernych Hôr!" našponoval na maximum už aj tak veľmi napätú atmosféru. Všade v okolí sa pohybovalo množstvo nervóznych Indiánov, ktorí belošskú komisiu častovali urážlivými gestami. Allison nemal žiadne skúsenosti s jednaním s Indiánmi a len Terry zachránil prítomných a doslova v hodine dvanástej unikli pod vojenskou ochranou do pevnosti Fort Robinson a odteraz rokovali už len za jej múrmi. Predaj Black Hills však skončil úplným nezdarom. Červený Oblak požadoval za predaj 600 miliónov dolárov a oblečenie a stravu pre 7 nasledujúcich generácií Lakotov. Vláda im ponúkla presne stotinu požadovanej sumy. Takisto neuspel ani prenájom Čiernych Hôr - pre Indiánov bolo nepredstaviteľné, že belosi zlato vyťažia a potom odtiahnu. Niektorí Lakotovia by aj boli za prenájom, avšak nevedeli sa dohodnúť na príjazdovej ceste, ktorou by belosi mali povolené prichádzať. Jeden z náčelníkov prilial olej do ohňa výrokom, že Bozemanova cesta je "cesta zlodejov" a náčelníkom všetkých zlodejov je generál Custer. Za fakt, že Lakotovia Čierne Hory neskôr stratili, si môžu aj sami svojou nejednotnosťou.
Allison vo Washingtone konštatoval neúspech akcie a navrhol, aby prezident Ulysses S. Grant oznámil Siouxom, že Čierne Hory proste musia predať. Grant aj pod tlakom politikov zmenil v novembri 1875 názor na indiánsku problematiku a zrušil rozkaz k ochrane Čiernych Hôr. Zlatokopov a podobných dobrodruhov proste pokladali v Bielom dome za neudržateľných a preto sa rozhodli spacifikovať Lakotov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

Obrázky: vľavo Grant, vpravo Little Big Man

Vláda oznámila Lakotom, že čo neboli ochotní predať za dobré americké doláre, to im teraz bude vzané násilím. Armáda začala pripravovať obrovskú vojenskú operáciu, ktorá mala za cieľ vyčistiť oblasť okolo Powder River a Yellowstone od divo žijúcich Indiánov, zahnať ich do rezervácií a tých, čo odmietnu, zabiť. Otázny bol však dátum operácie. Boj v zimných podmienkach mohol stáť armádu príliš veľa síl a pobyt v krutých mrazoch by zbytočne riskoval životy vojakov či vystavil ich omrzlinám. Problémom bolo aj nájsť zimoviská Siouxov, pretože podľa správ stopárov Sediaci Býk táboril o 300 km ďalej ako zvyčajne. Príslušné úrady preto v novembri 1875 nariadili, aby sa všetky divo žijúce tlupy dostavili najneskôr do 31. januára 1876 na svoje rezervačné správy, inak k tomu budú donútení armádou.
Toto nariadenie sa dá vnímať jedine ako dôvod na vojenský útok a možno malo aj za cieľ vyvolanie vojny zo strany Indiánov a tým by bola spochybnená laramijská zmluva. Armáda mala so Siouxami nevysporiadané účty a možno im ešte v hlave rezonoval osud kapitána Fettermana. Väčšina belochov však o bojaschopnosti Lakotov pochybovala a predpokladali, že akonáhle Indiáni začujú o vojakoch, poslušne prídu do rezervácií. Je jasné, že za 2 mesiace sa Indiáni presunúť nemohli, no na druhej strane mohli aspoň odkázať, že sú už na ceste a možno budú pár dní meškať. Divo žijúce tlupy síce odkázali, že so ženami a deťmi je presun do rezervácie v snehu nemožný, no takisto nemožno prehliadnuť skutočnosť, že to bola len zásterka - Šialený Kôň so svojimi ľuďmi podnikol v januári 1876 presun z Bear Butte na iné zimovisko k Powder River, oveľa dlhší ako cesta do najbližšej agentúry Červeného Oblaka a takisto Sediaci Býk v priebehu danej zimy najmenej dvakrát zmenil stanovisko.
Je teda nad slnko jasné, že armáda síce určila nesplniteľný termín a tak či tak mienila zakročiť vojenskou silou, no je aj zrejmé, že Sediaci Býk aj Šialený Kôň určený termín proste ignorovali a presun do rezervácie opäť odmietli.
Sediaci Býk konštatoval: "Čierne Hory patria mne. Akonáhle sa ich belosi pokúsia zmocniť, budem bojovať!"
Svoj sľub ale napriek prívalu belochov nesplnil, venoval sa krádežiam koní nepriateľským kmeňom na kanadských hraniciach a na jeseň 1875 vyrazil proti Vraním Indiánom.
Akonáhle minul 31. január 1876, armáda vyslala do oblasti vojenské jednotky Georgea Crooka z Fort Fetterman, Custera z Fort Lincoln a Gibbona z Fort Ellis, aby "nenapraviteľných divochov podrobili bičom", uzavreli ich z troch strán do klieští a prinútili k odchodu do rezervácií. O úspechu tejto akcie nikto nepochyboval a demoralizovanie divokých tlúp malo za cieľ skrotiť rezervačných náčelníkov, ktorí nechceli predať Black Hills. Vláda sa ale obávala, aby armáda nedorazila do oblasti neskoro, pretože na jar sa zvykli zoskupení Indiáni rozchádzať do malých loveckých tlúp a stali by sa nepolapiteľní. Ale už čoskoro - 17. marca - malo prísť k prvému ozbrojenému konfliktu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

Obrázky: vľavo Crook, vpravo Gibbon


 

Vladimír Bis

Vladimír Bis

Bloger 
  • Počet článkov:  78
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žije v najmenšom bratislavskom sídlisku - Lamači a páči sa mu tam. Má rád rockovú muziku, prírodu, občas aj počítače a knihy. Zoznam autorových rubrík:  Divoký západLouis de FunesZáhadyŠport

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu