Bitka pri Rosebude

Autor: Vladimír Bis | 13.5.2008 o 10:31 | Karma článku: 10,14 | Prečítané:  4147x

Custer a Siedma kavaléria o vyše 1000 mužoch opustili pevnosť Abraham Lincoln v Bismarcku 17. marca 1876. Postupovali k Little Missouri, kde dorazili 29. mája. Nevideli žiadnych Indiánov. Rovnako pochodil Gibbon, ktorý pátral severne od Yellowstone. Custer sa potom ponáhľal na dôležitú schôdzku s ostatnými veliteľmi, avšak vyslal svojho zástupcu majora Marcusa Rena, aby so svojimi šiestimi jednotkami preskúmal dolný tok Powder River a údolie Tongue River.

Reno mal vo svojich radoch veľkú posilu - stopára, miešanca Mitcha Boyera. S jeho pomocou objavili stopy po množstve Indiánov. Reno síce zašiel ďalej, ako mu bolo určené a za to mu Custer vyčistil žalúdok, avšak zároveň priniesol dôležité správy, že Siouxovia sa pravdepodobne zdržujú niekde vo Wolf Montains alebo v údolí Little Big Horn. Hlavný veliteľ Terry potom nariadil Custerovi, aby vyrazil na juh pozdĺž rieky Rosebud smerom k Little Big Hornu. Terry s Gibbonom na porade na lodi Far West (ktorá plávala z Bismarcku) určite netušili, že ambiciózneho Custera vidia naposledy.

AlfredTerry.jpg  boyer.jpg

Obrázky: vľavo generál Terry, vpravo stopár Mitch Boyer

Na porade však došlo k problémom s Custerovou ješitnosťou. Major Brisbin mu ponúkol na pomoc svoje štyri jednotky, Custer mu však odsekol, že Siedma kavaléria si poradí aj sama. Brisbin sa smrteľne urazil, ale Custer ešte predstavenie zďaleka nekončil. Dostal ponuku vziať si Gatlingove guľomety, ale aj to odmietol, vraj ho budú zdržovať pri pochode. Custer bol skalopevne presvedčený, že so svojími vojakmi porazí celý národ Siouxov, ak sa samozrejme pred ním neroztrasú a nerozpŕchnu ešte skôr, ako by na nich zaútočil. Custer sa preto rozhodol okamžite opustiť vojenskú poradu a vyraziť na divochov. Ešte predtým ho Gibbon vyzýval: „Custer, neponáhľajte sa, počkajte na nás!".
Custer však také niečo rozhodne nemal v úmysle a ešte v noci dal rozkaz k pochodu. Chcel si uchmatnúť všetku slávu pre seba a zasadnúť do Bieleho domu.

brisbin.jpg  george-crook.jpg

Obrázky: vľavo major Brisbin, vpravo generál Crook, dole Gatlingov guľomet

Gatling_gun_1865.jpg

S Crookom nemal v tom čase nikto spojenie, a tak netušili, že 17. júna bojoval so Šialeným Koňom pri Rosebude. Crook (Indiánmi volaný ako „Trojhviezdičkový") mal k dispozícii aj Vraních Indiánov a takisto 80 Šošonov pod vedením náčelníka Washakieho, ktorí významne prispeli k tomu, aby sa z tejto bitky nevyvinul výprask pre Crooka. Vynikali v streľbe a v boji muž proti mužovi. V tejto bitke sa Šialenému Koňovi podarilo rozložiť vojakov pozdĺž niekoľkých kilometrov do menších šarvátok a tak Crook čoskoro stratil prehľad a nemal komu veliť. Bojovalo sa na vlastnú päsť. Počet vojakov a Indiánov bol približne rovnaký a boj sa zdal nerozhodný. Keď sa zvečerilo, po šiestich hodinách bitky Crook zavelil k ústupu na základňu pri Husom potoku a Indiáni sa vrátili do svojej osady pri Jarnom potoku. Keď sa ráno bojovníci vrátili na miesto bitky, našli tam len mŕtvoly a bitku teda považovali za svoje víťazstvo. Zaujímavé, že to si privlastňoval aj Crook, avšak zneje to viac ako komicky, pretože Crook bol ten, kto útočil, takže z tohoto pohľadu o víťazstvo rozhodne nešlo. Ďalšia vec je, že k večeru Siouxovia postupne opúšťali bojisko, prejavila sa stará známa slabosť Indiánov, strácali proste motiváciu, ak nepriateľa nezdolali dostatočne rýchlo. Súčasťou tohoto odchodu bola snaha Šialeného Koňa vlákať vojakov do pasce v blízkom údolí, čo sa mu však nepodarilo, pretože vojakom bolo správanie Indiánov podozrivé. Navyše ktovie, aký osud by bol stihol v ten deň Crookových vojakov nebyť Vraních Indiánov a Šošonov. A navyše Siouxovia a Čejeni boli lepšie vyzbrojení, pretože disponovali modernými opakovačkami, ktoré získali obchodovaním a z rezervácií. Crook hovoril o „nesplatiteľnom dlhu" a keď sa neskôr vo Washingtone rozhodovalo o penzii pre náčelníka Washakieho, Crook mu v tom významne pomohol.

washakie.jpg  onebull.jpg

Obrázky: vľavo náčelník Šošonov Washakie, vpravo synovec Sediaceho Býka Jeden Býk

Túto bitku nazývali Indiáni aj „Bitka, v ktorej sestra zachránila svojho brata". Čejenovi Náčelník Prichádzajúci Na Dohľad zastrelili vojaci koňa a zrazu mu pricválal niekto na pomoc a pomohol mu vyskočiť do sedla. V jazdcovi Indiáni spoznali jeho sestru Žena Z Cesty Bizónieho Teľaťa.
Po bitke pri Rosebude sa Indiáni presunuli k Little Big Hornu. Sediaci Býk vedel, že toto nebola bitka, o ktorej mu hovorila vízia. Mala prísť ďalšia a nemohla byť ďaleko. Počas modlitby k Veľkému Duchovi vyriekol Sediaci Býk 24. júna 1876 tieto slová:
Wakantanka, maj so mnou súcit. Chceme žiť. Ochráň nás pred nešťastím a pohromami!". Sediaci Býk obetoval Wakantankovi fajku mieru, bizóní plášť a tabak. Spolu so synovcom Jedným Býkom sa potom vrátili do tábora.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Policajti dostanú nové testery. Drogy zachytia aj po niekoľkých dňoch

Výsledky na mieste budú orientačné. Nespokojný vodič môže ísť na laboratórne testovanie.

Cynická obluda

Viac detí na zabitie

Kotlebovci sa netaja, že plánujú zabíjať malé deti. Tak sa logicky snažia straty niekde kompenzovať.


Už ste čítali?