Ishi - posol z doby kamennej (časť prvá)

Autor: Vladimír Bis | 20.10.2008 o 13:29 | Karma článku: 11,36 | Prečítané:  3345x

Písal sa 29. august 1911, písal sa rok, v ktorom Amerika oslavovala 135. výročie vyhlásenia nezávislosti. V to augustové skoré ráno vstúpil do civilizovaného sveta človek z doby kamennej. V horách Mount Lassen, v severnej Kalifornii, objavili divo štekajúce psy miestneho mäsiara zúboženého a vyhladovaného Indiána, ktorý blúdil okolo hospodárskych zvierat. Ale kto bol tento záhadný muž?

Ishi tesne po tom, ako ho našli

Vtedy to ešte nikto netušil, ale išlo o posledného voľne žijúceho Indiána v Kalifornii a pravdepodobne aj v Spojených štátoch amerických. Bol takmer nahý, v ušiach mal remienky z jelenice a v nose drevený kolík. Mäsiar okamžite telefonoval šerifovi Webberovi, ktorý prišiel aj so svojími zástupcami a nakoľko Indián vôbec nekládol odpor, bez problémov bol umiestnený do väzenia v Oroville, pretože aj keď neurobil žiadny priestupok, šerif nevedel, čo s ním. V tých dobách už Indiáni zabíjaní neboli a tak sa šerif aspoň snažil zistiť, o akého Indiána ide. Dal si zavolať niekoľko Indiánov z okolitých rezervácií, ale ku komunikácii neprišlo. Záhadný Indián čoskoro pútal pozornosť a šerif Webber musel zvedavé davy odháňať. Správy o Indiánovi rýchlo preskočili hranice okresu a šírili sa po Amerike. Články v novinách neunikli pozornosti dvoch mladých etnografov z Kalifornskej univerzity - Alfredovi L. Kroeberovi a Thomasovi T. Watermanovi. Tí sa zaoberali štúdiom Kalifornských Indiánov a telegrafovali šerifovi Webberovi, aby Indiána nepustil, kým neprídu. Keď obaja etnografi zistili, kde bol Indián objavený, po určitom čase si uvedomili, že Indián bude pravdepodobne z kmeňa Yana, ktorým kedysi územie patrilo. Podrobne pátranie ich nakoniec priviedlo sokujúcemu výsledku - Indián patril do podskupiny Yahi, o ktorej sa súdilo, že už dávno vymrela! Waterman dovtedy oslovoval Indiána (ktorého neskôr nazvali ako Ishi, čo v jeho rodnom jazyku znamená „Človek") desiatkami slov rôznych Kalifornských i vzdialenejších kmeňov, až Ishi napokon zareagoval na slovo „siwini", čo znamená v jazyku Yahi „žltá borovica". Ishi okamžite zmenil vystrašený postoj na viac priateľský, objavovali stále viac slov z jeho jazyka a tak sa začal jeho nový život medzi belochmi. Kalifornská univerzita okamžite prejavila o Indiána záujem a vedci si muža odviedli so sebou.

Ishi loví ryby

Ako však žil Ishi pred 29. augustom 1911 a čo ho priviedlo medzi belochov? Ishi s najväčšou pravdepodobnosťou žil dlhé roky úplne sám, ako posledný žijúci príslušník svojho kmeňa. Samota a nedostatok potravy ho dohnali až k tomu, že prišiel medzi belochov a zrejme mu bolo jedno, čo s ním bude. Belochov poznal totiž zo svojej mladosti iba ako vrahov.
Ishi sa narodil okolo roku 1862, v Kalifornii, kde žilo aj asi 3000 príslušníkov kmeňa Yana a Ishi patril do jeho južnej jazykovej skupiny Yahi. Žili v 8 dedinách pri Mlynskom a Jeleňom potoku. Tento kraj ovplýval bohatstvom lovnej zveri a lososov. V dobe, keď sa Ishi narodil, vrcholilo v Kalifornii systematické likvidovanie Indiánov. V roku 1848 tam totiž vypukla zlatá horúčka, do oblasti sa prihrnuli vyvrheli najhrubšieho zrna a s nimi rôzne choroby, ktoré kosili Indiánov v stovkách. Zveri ubúdalo a Indiáni hladovali. Preto si občas vypomohli nejakou krádežou na belošskom pozemku, ale v skutočnosti im bolo pripísaných oveľa viac prehreškov, než skutočne spáchali. Trestné výpravy boli časté a belosi neriešili, kto stojí za krádežou. Boli príliš zbabelí hľadať skutočného vinníka a napokon, veľmi radi sa brodili v divošskej krvi.

Ishi

August v roku 1865 bol pre Yahiov osudný. V kraji bola vyvraždená rodina bieleho farmára, nikto nepátral po skutočnom vinníkovi a čoskoro bola na ceste 17 členná trestná výprava pod vedením zabijákov Andersona a Gooda. Ako prvý sa im postavil do cesty tábor Yahiov na Mlynskom potoku. Bez jednania a výstrahy zahájili paľbu. Proti opakovačkám nemali Yahiovia šancu a čoskoro vody potoka sčerveneli krvou 74 zabitých Indiánov. Medzi tými, ktorý mali to štastie a zachránili sa, bol aj v tom čase asi trojročný Ishi. Napriek nízkemu veku sa na tento masaker celý život dobre pamätal, no nerád o ňom hovoril, možno aj preto, že medzi zabitými bol aj jeho otec. Od tohto masakru už Indiáni nemali pokoj. Stiahli sa hlbšie do hôr a museli sa presúvať z miesta na miesto, pretože po ich stope vysielali belosi často cvičených psov. V roku 1871 tieto psy vystopovali posledných asi 40 Yahiov a belosi sa opäť raz precvičili v streľbe a skalpovaní (ktoré Yahiovia dovtedy nikdy nepoznali). Po týchto jatkách zostalo na slobode už len asi 15 Yahiov. Svojím súkmeňovcom vystrojili pohrebný obrad v duchu tradícií a potom naoko zmizli z povrchu zeme. Ryby lovili len oštepom alebo do sietí, zver strieľali len lukom, oheň zakladali malý a nenápadný. Ich obydlia boli odľahlé jaskyne alebo neprístupné skaly. Snažili sa robiť čo najmenší hluk a nezanechať po sebe žiadne stopy. Obliekali sa do kožušín, pod ktorými aj spali.
Keď potom belosi roky nezazreli žiadneho Indiána, víťazstvo bolo spečatené a Indiánsky problém vyriešený. Len im uniklo, že vrážd a krádeží akosi neubudlo a teda zlodeji neboli len červenej farby kože...

(pokračovanie nabudúce)

Ishi

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Policajti dostanú nové testery. Drogy zachytia aj po niekoľkých dňoch

Výsledky na mieste budú orientačné. Nespokojný vodič môže ísť na laboratórne testovanie.

Cynická obluda

Viac detí na zabitie

Kotlebovci sa netaja, že plánujú zabíjať malé deti. Tak sa logicky snažia straty niekde kompenzovať.


Už ste čítali?