reklama

27. januára zomrel najväčší komik

Štvrtok 27. január 1983 bol mrazivý deň a v ranných hodinách sa kráľ komikov Louis de Funes prebudil do posledného dňa svojho života. Cítil sa nevyspatý a slabý, jesť mu nechutilo a myšlienkami bol zrejme pri svojich obľúbených ružiach, keďže sa nevedel dočkať konca zimy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Celý deň väčšinou odpočíval, na chvíľu zašiel do záhrady svojho zámockého sídla a so svojou rodinou hovoril len občas a veľmi stručne. Večer si ľahol skôr ako zvyčajne a podarilo sa mu rýchlo zaspať. Okolo 20:00 sa prebudil a dal si zavolať svoju ženu Jeanne. Cítil veľké bolesti. A zakrátko povedal pamätnú poslednú vetu:

To nie je možné, ja asi zomriem!"

Bolo asi 20:30 a svet opustil najväčší komik všetkých čias. Pri príležitosti tridsiateho výročia jeho smrti si pripomeňme posledné roky života tohto herca.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podobne, ako mnohí iní velikáni, aj on zažil časy obrovskej slávy, ktoré mu zaistili nesmrteľné snímky ako Žandár zo Saint Tropez alebo trilógia Fantomas. Funes natáčal niekoľko filmov ročne, popritom hral v divadle a išiel na plné obrátky. Jeho najbližšie okolie sa pýtalo, dokedy to vydrží. Louis tiež zažil pomerne prudký pád. Medzi hercami samozrejme boli takí, ktorí nemali Funesa príliš v obľube (Jean Gabin alebo Jean Marais), no napríklad s Michelom Galabrum ho spojilo dlhoročné priateľstvo.

Michel Galabru a Louis de Funes
Michel Galabru a Louis de Funes 

S čím sa však nedá jednoznačne súhlasiť, to sú tvrdenia, ktoré ako prvé pustil kedysi do sveta novinár Pellegrino. Ten označil prvé tri diely Žandárov (Žandár zo Saint Tropez, Žandár v New Yorku, Žandár sa žení) za prvotriedne víno, štvrtý diel (Žandár vo výslužbe) za akostné víno, piaty diel (Žandár a mimozemšťania) za víno stolové a posledný (Žandári a žandárky) za kyslú žbrndu. K nevydareným dielam tlač ešte jednoznačne zaradila Kapustnicu a kritici začali Funesa pomaly posielať do hereckého dôchodku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To, čo vypustil do sveta novinár Pellegrini, sa pomaly začalo šíriť a prežilo aj po tridsiatich rokoch. Je pravdou, že séria Žandárov postupne upadala, hlavne čo sa týka diváckeho záujmu, neprospela tomu ani deväťročná pauza medzi štvrtým a piatym dielom, no tvrdenie, že posledné dva diely výrazne kvalitou zaostávajú, je prehnané. Každé často servírované jedlo sa raz preje a keďže medzi štvrtým a piatym dielom prešlo deväť rokov, objavili sa fámy o tom, že starnúci herci si znovu potrebujú zarobiť a tak miešajú nové diely z osvedčených ingrediencií. Je jasné, že tvorcovia série chceli ťažiť z popularity Žandárov, no v posledných dvoch dieloch mali aj smolu. V Žandároch a mimozemšťanoch napríklad prišiel o život človek, ktorého zabilo auto (riadené kaskadérom) v dôsledku technickej poruchy, čo na chvíľu uviedlo náladu hercov na bod mrazu a v poslednom dieli umrel dlhoročný režisér Jean Girault. Film dokončil jeho asistent a všetci si pri poslednej klapke vraj oddýchli, čo je na filme údajne poznať...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kto nie je uvedenými faktami ovplyvnený, ten vníma snímku Žandár a mimozemštania pozitívnejšie. Je samozrejmé, že dnes, v 21. storočí pôsobia vizuálne efekty vo filme takmer komicky, hlavné hviezdy filmu Funes a Michel Galabru sú ale tí istí, ktorí natáčali prvé štyri diely. Žeby tak zostarli, že to negatívne ovplyvnilo film? Nemyslím. Nevšimol som si u nich žiadne nižšie nasadenie. Scéna, kedy Funes zaútočí skrutkovačom na zadnú časť tela svojho nadriadeného alebo keď sa preoblečie za mníšku a spieva, sú len dvomi príkladmi vydarených scén, o ktoré v tomto filme tiež nie je núdza.

V roku 1981 uzrela svetlo sveta Kapustnica. Tento film síce vtipom za Žandármi zaostáva na míle, na druhej strane treba povedať, že o nasýtenie humorom v tomto diele ani nešlo. Film je nasiaknutý nostalgiou starnutia a možno sa v tejto téme Louis de Funes pomaly ale isto aj sám nachádza. Pri sledovaní dostanete chuť na Funesovu kapustnicu, vo filme sa však priveľa pije, dej je vačšinou statický a tak sa o vtipné scény postarali Funes so Jeanom Carmetom svojim prdením. Viacerí vyčítali filmu absenciu skvelého dabingu Františka Filipovského a hoci sa nováčik Jiří Lábus snažil, uznania od Čechov a Slovákov sa príliš nedočkal. Vo svojom predposlednom snímku sa už Funes cítil zdravotne menej vo forme, mal za sebou dva infarkty a tak v posledných rokoch ho pri natáčaní sprevádzal vždy aj lekár.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Komerčný neúspech posledných rokov na Funesa doľahol a tak sa čoraz viac uzatváral za stenami svojho zámockého sídla, kde pred tridsiatimi rokmi 27. januára 1983 ako 69 ročný skonal. Zostal však nesmrteľný,rovnako ako jeho skvelé grimasy. Funes rozdával radosť, smiech a dobrú náladu. Pre mnohých bol a je najväčším komikom, aký kedy žil.

Zdroj: Jiří Žák - Lidé jsou komedianti, my jsme herci

Zdroje obrázkov: http://www.csfd.cz/

Louis de Funes
Louis de Funes 
Vladimír Bis

Vladimír Bis

Bloger 
  • Počet článkov:  78
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žije v najmenšom bratislavskom sídlisku - Lamači a páči sa mu tam. Má rád rockovú muziku, prírodu, občas aj počítače a knihy. Zoznam autorových rubrík:  Divoký západLouis de FunesZáhadyŠport

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu