Koniec bojov so Siouxami

Autor: Vladimír Bis | 13.11.2013 o 9:18 | (upravené 13.11.2013 o 18:18) Karma článku: 4,02 | Prečítané:  907x

Po bitke pri Little Big Horne sa Lakotovia a ich spojenci čoskoro rozdelili na menšie a menšie skupiny. Také obrovské teleso totiž spotrebovalo enormné množstvo dreva, trávy pre kone, plašili zver a v neposlednom rade za sebou zanechávali stopu, ktorú by našiel aj neskúsený vojak.

Little BigHorn znamenal pre belochov potupnú porážku a vláda tentokrát nešetrila. Financie prúdili na Západ v štedrej miere, stavali sa nové vojenské pevnosti a posledne voľne žijúcich Indiánov prenasledovalo nielen desať tisíc vojakov, ale generál Crook naverboval aj stovky Lakotov, Čejenov a iných kmeňov z rezervácií, ktorí mu slúžili ako stopári. Podobnú taktiku s ešte väčším úspechom použil Crook o desať rokov neskôr proti Geronimovi a jeho Apačom. Proti Indiánom bol nasadený aj plukovník Ranald Mackenzie. Ten si najal takisto Siuxských zvedov, rovných päť stoviek a tí ho 25. novembra 1876 priviedli v horách BigHornu k zimnému táboru čejenských náčelníkov Malého Vlka a Tupého Noža. Ten si postavili pri Red Forku v počte asi 200 stanov. Náhly útok Čejenov zaskočil, počas úvodných minút ich 40 zahynulo. Mackenzie dal tábor vypáliť, zmocnil sa stáda 700 poníkov a Čejenov prinútil k odchodu do rezervácie. Iba hŕstke sa podarilo uniknúť...

Little-Wolf-Dull-Knife-Cheyenne-1873

Významnú bitku vybojoval v januári 1877 vo Vlčích Horách generál Nelson Miles. Nebola však významná v počte mŕtvych, pretože na obidvoch stranách padlo len zopár jednotlivcov. Táto bitka ale znamenala koniec Indiánskeho odporu a hromadný odchod Čejenov do rezervácií. Prichádzali vo veľkých skupinách, aby odovzdali zbrane a vzdali sa vojakom. Pritom keď Miles naďabil v silnom snežení na stovky Indiánov, nebol výsledok dopredu vôbec jasný. Vojaci boli po 400 kilometrovom pochode demoralizovaní, brodili sa metrovým snehom a ich streľba, podobne ako Indiánska, bola značne nepresná. Vojaci sa pomaly približovali k horskému hrebeňu, aby mohli presnejšie strieľať. Nevedeli, že Čejenov tu vedie významný náčelník Veľká Vrana. Dozvedeli sa to o chvíľu, kedy jeden z vojakov zasiahol práve náčelníka. Ten tancoval vojnový tanec a občas sa otočil smerom k vojakom, aby im uštedril rôzne ponižujúce gestá. Evidentne veril v kúzla, ktoré ho mali ochrániť pred guľkami a na svoju bezpečnosť nijako nedbal. Zrazu sa zastavil v pohybe a padol do snehu mŕtvy... A ako už mnohokrát predtým, aj tentoraz smrť významného náčelníka natoľko demoralizovala Indiánov, že hoci ich tam boli stovky, začali utekať smerom k svojmu zimnému táboru. Týmto nepremysleným činom prezradili vojakom, kde majú stany a vojaci im zničili zásoby a všetko zapálili.

Nelson_Appleton_Miles RSMackenzie

Rok 1877 sa ďalej niesol v znamení Indiánskej rezignácie. Samozrejme, drobné šarvátky medzi Siouxami a belochmi pokračovali aj potom, ako bol zavraždený Šialený Kôň, ale k žiadnemu významnému víťazstvu Siouxov a ich spojencov už nedošlo... Tragédia ich národa vyvrcholila vraždou Sediaceho Býka a masakrom pri Wounded Knee v roku 1890.

 

Obrázky: http://en.wikipedia.org/wiki/Ranald_S._Mackenzie

http://en.wikipedia.org/wiki/Nelson_A._Miles

www.firstpeople.us

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálny zákrok

Ak by mali policajti kvalitnú výbavu, počet incidentov by klesol, tvrdí policajný odborár MARIÁN MAGDOŠKO.

DOMOV

Kaliňák nepovažuje sotenie ženy za podstatné, nová ombudsmanka to skúma

Policajný prezident Tibor Gašpar chce zlepšiť psychickú prípravu policajtov.

KOMENTÁRE

Dni Islamského štátu sú takmer spočítané, ale teror v Európe nezmizne

Radikálni bojovníci sa vracajú do Európy.


Už ste čítali?