Myslím, že pravým dôvodom, prečo u Apačov dochádzalo k zabíjaniu dvojčiat, bolo to, že žena si v krajine, v ktorej žili, nemohla dovoliť dojčiť viac ako jedno dieťa naraz. Kto pozná geografické reálie JZ USA a severu Mexika, pochopí prečo. Okrem toho pri úteku, na ktorom sa apačské tlupy ocitali najneskôr od 18. storočia dosť ťažko, mohla mať žena na chrbte v kolíske, alebo skôr v náručí (pretože na chrbte niesla skôr nutný majetok) iba jedno dieťa, druhé mohla viesť za ruku a to ďalšie už muselo bežať samé. Podobne to fungovalo aj u iných indiánskych národov, v Južnej Amerike napríklad u Guaraníov zvlášť potom, čo ich začali napádať Španieli. Apači mali aj pozoruhodnú populačnú politiku, založenú na vysokej miere pohlavnej zdržanlivosti, tiež kvôli tomu, že si nemohli dovoliť rozmnožiť sa príliš. Pravidlo "čokoľvek až po svadbe" bolo neporušiteľné. Aj preto sa napríklad Čirikavovia v časoch zajatia vo Fort Sill v Oklahome naučili chodiť za dievčatami do rezervácie Komančov a Kiowov, pretože tam pravidlo o tom, že mládenec sa dievčaťu nemôže ani prihovoriť, neplatilo.
Btw. zveda Marteena Geronimo nezabil. Miesto sľúbenej odmeny skončili zvedovia Marteen a Kayitah v zajatí na Floride spolu s tými, ktorých pomáhali zajať.
Vdaka za doplnenie. Vynara sa mi tu potom ale otazka, ze ak Apaci chceli regulovat porodnost, preco oni i ine kmene 19. storocia niekedy unasali biele zeny, aby im porodili deti, z ktorych vychovali bojovnikov, aby doplnili stavy vlastnych, ktori padli v boji. Toto sa dialo a nie zriedka, tak preto trosku polemizujem s tym, co pises.
Takto - Apači nikdy belošky neunášali kvôli tomu, aby s nimi mali deti. Zajatkyňa mala status otrokyne, mohla sa vydať, ak o ňu muž mal záujem - čo koniec koncov urobil Mangas Coloradas s mexickou a zrejme skôr mestickou zajatkyňou, s ktorou mal tri dcéry a vydal ich za náčelníkov iných apačských skupín. Ženy unášali v prvom rade ako náhradu za pozabíjané vlastné ženy a zvlášť Apači toto praktizovali skôr zriedkavo. Málo sa zrejme vie aj o tom, že Apači na rozdiel od napr. Komančov neznásilňovali ženy. Pokiaľ ide o dopĺňanie populácie, skôr za pozabíjané deti (60 % "koristi" lovcov skalpov) unášali malých mexických chlapcov, väčšinou mesticov, z ktorých vychovávali bojovníkov. Unášať mohli aj dievčatá. Takto, z týchto zajatcov a ich potomkov s apačskými ženami, vznikla tlupa myslím že západoapačských Nakaí-Dé, z Nakaí - nepriatelia (myslia sa tým konkrétne Mexičania). Ak zajali staršie dievča alebo ženu, zvlášť belošku, z "hospodárskej stránky" to pre nich bola skôr príťaž, ktorej sa radi zbavili predajom iným kmeňom, napríklad Yumom alebo Mohavom (od ktorých sa väčšinou zajatkyne po čase dostali späť k bielym). Vzhľadom na zložitú situáciu vo vzťahoch medzi jednotlivými apačskými tlupami a jednotlivými oblasťami severného Mexika v 20. až 90. rokoch 19. storočia mohlo dôjsť aj k tomu, že biele zajatkyne Apači predali Mexičanom.